Na otázku, aký je jej najobľúbenejší nápoj, bez váhania odpovedá: "Dvanásťstupňový Zlatý Bažant." Napriek tomu, že pivo je podľa bežného klišé doménou mužov, na čele najväčšieho hráča v tomto biznise u nás stojí žena. Dnes sme strávili deň s Door Plantenga, generálnou riaditeľkou Heinekenu Slovensko.
8.30 Pivom proti deficitu
Ako Door Plantenga hovorí, bežne vstáva okolo pol siedmej, vypraví manžela do práce a deti do školy, a v kancelárii sa objaví krátko po ôsmej. Dnes je však program trošku iný, má dohodnutých niekoľko stretnutí v parlamente. Posledných šesť týždňov je jej hlavnou agendou plánované zvýšenie spotrebnej dane na pivo. Vláda chce jej zvýšením o polovicu riešiť problém s deficitom. V praxi by to znamenalo, že za pohár či fľašku desiatky by sme si priplatili 5 až 6 centov. "Rozumiem, že štát potrebuje viac peňazí, ale takéto rozhodnutie by malo byť prijaté po dlhších konzultáciách s podnikateľským sektorom a zvyšovanie by malo byť miernejšie," hovorí Plantenga a hneď vyťahuje grafy, ktoré jej slová potvrdzujú. "Keď sa v roku 2003 zvýšila spotrebná daň na dvojnásobok, spotreba piva na obyvateľa klesla o desať percent. A odvtedy stále klesá, kým v roku 2002 priemerný Slovák vypil vyše 93 litrov piva, dnes je to o 20 litrov menej," vysvetľuje s tým, že ďalší prepad súvisiaci so zdražením by nemuseli zvládnuť najmä menšie pivovary a ohrozené by tak boli stovky pracovných miest v chudobnejších regiónoch krajiny. "Sadzbou dane sme momentálne na trinástom mieste v rámci európskej 27-ky. Ak by sa zvýšila na navrhovanú úroveň, stali by sme sa v prípade piva siedmou najviac zdanenou krajinou. Predbehli by sme všetky okolité štáty a pred nami by zostali len krajiny s prohibičnou politikou ako Švédsko, Fínsko či Dánsko," vysvetľuje. Akoby čísel nebolo dosť, pokračuje. Ak návrh prejde, daň na pivo za posledných desať rokov by vzrástla o 221 percent. Pritom daň na lieh za rovnaké obdobie stúpla iba o 30 percent a stále patríme medzi podpriemerne zdanené krajiny v rámci únie. "Za víno sa u nás spotrebná daň neplatí, a my máme vážnu obavu, že ľudia ho vymenia za pivo. Pritom 60 percent vína pochádza z dovozu," neúnavne pokračuje Plantenga. Je teda úplne jasné, čo v súčasnosti kazí Door dobrú náladu. "Nebránime sa zvýšeniu dane, ale malo by byť miernejšie a rozvrhnuté na dlhší čas. Ak to nenazveme vášeň, máme prinajmenšom silné nutkanie túto tému vyriešiť," vysvetľuje s úsmevom.
11.00 Zarytí abstinenti? Asi nie
Do priestorov spoločnosti v jednom z nových bratislavských biznis centier prichádzame okolo jedenástej. "Prisťahovali sme sa len pred pár týždňami, ešte doťahujeme posledné detaily. Tu bude výčap," prekvapuje nás šéfka zamestnaneckými benefitmi. Ani my neodoláme fľaške piva -- samozrejme, nealkoholického. Door má konečne čas na chvíľu si s nami sadnúť a odpovedať nám na otázky. Napríklad aké je to byť ženou na čele takéhoto "chlapského" biznisu. "V koncerne majú príležitosť obe pohlavia a nefunguje žiadna diskriminácia, aj keď musím priznať, že zo 73 generálnych riaditeľov sú okrem mňa len dve riaditeľky -- ženy. Jednou z nich je Slovenka Zuzana Železníková, ktorá viedla pobočku v Libanone a momentálne smeruje do Tuniska." Ako priznáva, pivo si vie skutočne vychutnať "Takmer každý deň jedno k večeri, a občas na párty aj trochu viac," smeje sa. Otázka, či záujemcovia o prácu vo firme pijú alebo nepijú pivo, vraj na pohovoroch nie je kľúčová. Na druhej strane si však nevie úplne predstaviť spoluprácu so zarytým abstinentom.
Času v kancelárii však nie je nazvyš, stíha sa len rýchly míting s obchodným riaditeľom Martinom Vargom a jeho ľuďmi. "Len sme si rýchlo prebehli čísla predaja za minulý mesiac. Normálne máme na seba viac času," vysvetľuje Plantenga. Dnes to však program nedovoľuje, na poludnie sadáme do auta a "nudné" kancelárie meníme za vlajkovú loď spoločnosti, pivovar v Hurbanove.
14.00 Za výčapom
Do Hurbanova prichádzame krátko po druhej a začíname hneď na tom najdôležitejšom mieste -- obedom v miestnej kantíne. "Keď som sem prišla prvýkrát, bola som zhrozená. Človek si časom zvykne na všetko a ani naši zamestnanci sa nesťažovali, ale priestory jedálne vyzerali rovnako ako za socializmu," vysvetľuje Plantenga v miestnosti, ktorá má nový, do korporátnej zelenej ladený dizajn. Nás hneď zaujme výčap. Ten však nie je určený na osvieženie zamestnancov, so smiechom hovorí Plantenga. "Je neuveriteľné, že krčmári často nemajú základné znalosti o tom, ako čapovať pivo. V týchto priestoroch plánujeme robiť workshopy, kde im ukážeme, aké dôležité je servírovať zákazníkom pivo v čistom pohári, z pravidelne čistených rúrok, a hlavne s úsmevom. Veď sami určite viete, koľkokrát sedíte v podniku, a nie a nie sa dočkať čašníka. Za ten čas by ste mohli vypiť aj dve pivá, ak by bol servis na úrovni," vysvetľuje popri čapovaní a pózovaní pre fotografa.
Neprišli sme sa sem však len naobedovať. Pridáva sa k nám Milan Slávik, ktorý šéfuje miestnemu pivovaru. "Musíme prebrať situáciu v súvislosti so sladom. Jačmeňa je túto sezónu pomerne málo a navyše farmári špekulujú a nechcú ho predávať. Dnes dovážame jačmeň z Francúzska a Nemecka. Aj napriek nákladom na prepravu je to lacnejšia alternatíva," vysvetľuje Plantenga. Po krátkej porade, kde si dvaja manažéri preberú aktuálne problémy, je na programe prehliadka pivovaru. "Je dôležité, aby zamestnanci videli svojich šéfov. Nemôžu mať pocit, že sú len výrobnou kapacitou a ich nadriadení majú na mysli len problémy a život v Bratislave," vysvetľuje.
Práve na rýchlej exkurzii po varni, fľaškárni a iných kapacitách si uvedomujeme, v čom je veľkosť skutočne profesionálnych manažérov ako Plantenga. Keď ju zamestnanci zbadajú, s úsmevom sa s ňou zvítajú a prehodia pár slov, cítiť, že to nie je len hrané. Úplne ma dostáva, keď mi jedna zo zamestnankýň za jej chrbtom potichu hovorí: "Je to úžasná líderka. Nič lepšie sme si nemohli priať. Ako tá vie motivovať ľudí..." Nuž, na niektoré veci jednoducho treba mať cit a talent.
17.00 Na "ochutnávke"
Našu túru po pivovare končíme v laboratóriu, kde sa podrobne skúma zloženie piva. Mojou prvou otázkou, samozrejme, je, či tu nemajú voľné miesto. Odpoveď je však záporná, dve chemičky tu pracujú už vyše dvadsať rokov, a navyše ich práca je skôr o používaní skúmaviek ako o používaní chuťových pohárikov. Na otázku, ako často sa pri svojej práci dostane k ochutnávke piva, Door Plantenga so smiechom odpovedá: "Príliš málo." Vážne však pokračuje, že tak robia minimálne raz mesačne na stretnutí členov predstavenstva, kde porovnávajú chuť vlastných značiek a konkurencie. "Našťastie, súčasťou mojej práce je aj navštevovanie rôznych barov a reštaurácií s obchodnými partnermi a kolegami. Aj zajtra príde riaditeľ bulharskej pobočky Heinekenu, ktorý by sa rád poradil o nejakých nástrojoch používaných na našom trhu. Nevziať ho večer na pivo by bolo skutočne neslušné," hovorí s úsmevom.
Kto je Door Plantenga
Kariéru v koncerne Heineken začala v roku 1985 krátko po ukončení vysokoškolského štúdia. Pôsobila na viacerých pozíciách v rodnom Holandsku, v roku 2000 prijala ponuku riadiť biznis spoločnosti v Ghane a neskôr v Rwande. Generálnou riaditeľkou Heinekenu Slovensko je od februára 2009.
Dotazník
Koľko hodín trávite denne v práci?
V priemere je to 10 hodín.
Nosíte si prácu aj domov?
Snažím sa tomu vyhýbať tak veľmi, ako je to len možné. Niekedy však, ak sa musím pripraviť na dôležité stretnutie, je ťažké úplne vypnúť a práci sa doma nevenovať.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Rada svojich ľudí koučujem a motivujem, aby čo najlepšie využívali svoj talent. Veľmi rada vidím, keď sú moji kolegovia usmiati a skutočne inšpirovaní tým, čo robia. Iba takto môžu tímy robiť dobré rozhodnutia v prospech celej spoločnosti.
Čo máte na svojej práci najmenej rada?
V skutočnosti nerada čítam dlhé a nudné reporty či prezentácie. Vo všeobecnosti tiež nemám rada, ak ma v práci prekvapia udalosti, o ktorých som mohla vedieť skôr a predísť tak prípadným problémom.