Z druhého piliera ani po jeho znovuotvorení masívny odchod sporiteľov nehrozí. Ľudí by to však zneistilo. Peniaze na znižovanie schodku rozpočtu treba najskôr hľadať inde, nie v znížení odvodu do druhého piliera.
Mal by sa druhý pilier znovu otvárať?
Druhý pilier už bol viackrát otváraný a odišlo z neho veľa ľudí, tak si nemyslím, že ďalšie otvorenie by prinieslo nejaké významné zmeny. Odišlo by nanajvýš pár ľudí, ktorí boli sklamaní nízkymi výnosmi. Myslím si, že celkové stavy sporiteľov by sa zásadnejšie nemenili.
Takže masívny odchod klientov nehrozí.
Neočakávam to.
Mohol by byť ten výsledok iný, ak by sa druhý pilier znovuotvoril zároveň s anuitnou novelou sporivého dôchodkového systému? Ľudia by už potom teoreticky mohli vedieť, aké dôchodky dostanú z druhého piliera.
Pochybujem, že by si potom vedeli vyrátať, aké dôchodky dostanú. Vôbec nevieme, aké budú miery anuity (dôchodková platba z 2. piliera). Zjednodušene ide o produkt, ktorý si klient kúpi za, povedzme, tisíc eur a každý mesiac z toho dostane päť eur. To je tá miera anuity. Je to niečo ako doživotný úrok. Pochybujem, že to teraz niekto na Slovensku dokáže vypočítať. Anuitná novela je potrebná. Určí, kto bude anuitu vyplácať, aké podkladové aktíva do anuít pôjdu a tak ďalej. Ale aké budú výnosy z anuít, to nemôže stanoviť žiadna novela. To stanoví trh.
Je v druhom pilieri nejaká skupina ľudí, ktorým sa tam neoplatí sporiť?
Určite sú to ľudia, ktorí sú vo veku nad 45 alebo nad 50 rokov a sú dlhodobo nezamestnaní. Pre nich nemá význam tam ostávať. Keď už niekoľko rokov nepracujú, tak nedokážu našetriť nejakú zmysluplnú sumu. A asi bude lepšie, ak by boli v prvom pilieri. Neviem však povedať, koľko je takých ľudí.
Prinieslo by teda znovuotvorenie druhého piliera vôbec nejaké riziká?
Vyvolalo by to všeobecnú neistotu. To najcennejšie pre dôchodkový systém je stabilita. A každá nová vláda sa chystá robiť zásadné zmeny. Aj tá predošlá ich robila. Tým sú ľudia zneistení.
Je ten systém nastavený tak, že doň už netreba výraznejšie zasahovať?
Skôr by som povedal, že ho treba doladiť. Ale nie robiť zásadné zmeny typu otvárania. Zásadnou zmenou môže byť aj zmena pomeru odvodov do prvého a druhého piliera.
Mal by sa podiel odvedených peňazí do druhého piliera znížiť?
Krátkodobo to uľaví verejným financiám. Pravdou tiež je, že deväťpercentný odvod do druhého piliera je pomerne vysoký. Len zriedka sa v Európe uplatňuje taký vysoký pomer. Z dlhodobého hľadiska je to pre štát aj sporiteľa prospešné, lebo si ľudia nasporia toľko, aby ich štát nemusel na starobu živiť.
A keby ste boli ministrom financií, ako by ste sa rozhodli? Znížiť odvod z deviatich percent alebo ho ponechať v tejto výške?
Najskôr by som sa pozrel, či sa zdroje na zníženie schodku verejných financií dajú získať iným spôsobom. Ak by sa dali, tak by som to nerobil. Pokiaľ nie, tak by som uvažoval o tej zmene. Bavíme sa pritom o vysokých sumách. Každé percento, o ktoré sa ukráti druhý pilier, predstavuje 100 až 120 miliónov eur. Keď by sa odvod znížil na šesť percent, tak by sa verejné financie obohatili o viac ako 300 miliónov eur. Sú to lákavé peniaze, ktoré by boli k dispozícii okamžite a nebolo by potrebné napríklad zvyšovať dane. Ale má to svoje dlhodobé negatívne dôsledky.
StoryEditor