Je to potvrdené. Európske politické špičky pracujú na priamom napojení bánk na trvalý euroval ESM. „Sme v štádiu rokovaní. Dnes budeme hľadať spôsob, ako čo najviac minimalizovať prípadné riziko pri takomto opatrení,“ odkázal nám včera z Bruselu tajomník nášho ministerstva financií Vazil Hudák. Zástupca Slovenska v eurovale taktiež povedal, že v euroklube panuje zhoda v otázke napojenia bánk na euroval. Ako dobrý nápad to hodnotí aj analytik spoločnosti Cyrrus Tomáš Menčík. „To by mala byť jedna z hlavných funkcií záchranného fondu,“ podotkol.
Sme za, ale...
Slovensko podľa Hudáka súhlasí aj s pomocnými opatreniami pre banky. Máme však podmienku. Postihnutý finančný dom, ktorý bude čerpať výhodný úver z trvalého eurovalu ESM, bude musieť byť pod dohľadom Európskej centrálnej banky. „Vidím to tak, že financovanie bánk z eurovalu sa nespustí skôr ako na jeseň,“ dodáva. To už totiž bude pár mesiacov fungovať jednotný dohľad nad bankami starého kontinentu.
Ďalšou podmienkou, ktorú už vlani presadila skupina štátov na čele s Nemeckom je, že aj štát, v ktorom banka sídli, bude musieť pristúpiť k nápravným opatreniam. Za „pilotný“ projekt sa dá považovať Španielsko. Ministri financií síce krajine ponúkli sto miliárd eur na záchranu bánk po prasknutí realitnej bubliny, Madrid však musel odštartovať sériu úsporných opatrení na úkor platov štátnych zamestnancov, zdravotného či sociálneho systému.
Nakoniec sa dohodli
Víziu napojenia bánk na euroval predstavil takmer pred rokom bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy povzbudený krajinami ako Španielsko či Taliansko. Od svojej nemeckej „kolegyne“ Angely Merkelovej však počul rezolútne nie. Pomalý obrat v názore Berlína však nastal, keď sa stanovil presný dátum odštartovania bankovej únie v podobe spomínaného jednotného dohľadu. Banky majú totiž veľký podiel na problémoch Írska či Španielska. Tamojší regulátori a politici nerozoznali dostatočne skoro hroziace riziko pre celú krajinu zo strany finančného sektora.
Dohoda však bola viac ako potrebná. „Európske banky zostávajú centrom krízy v eurozóne,“ napísala v správe minulý týždeň Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podľa nej zatiaľ príliš nepomohol zámer vybudovať bankovú úniu ani výhodné úvery za jeden bilión eur od eurobanky. Volá po väčšom balíku peňazí pre „stále slabý a podkapitalizovaný bankový sektor“. Upozorňuje, že množstvo finančných domov nebolo schopných naplniť požiadavky Európskej bankovej autority na zväčšenie „záložného“ kapitálu pre prípad turbulencií. Celkovo by podľa organizácie potrebovali banky až 400 miliárd eur. Kapacita ESM je pritom len o sto miliónov väčšia.
„Ak by sa do veľkých problémov dostalo Španielsko či Taliansko, európsky bankový sektor by bol opäť vo veľkých problémoch,“ uzatvára Menčík.