Mesto sa snaží dostať zo situácie, ktorú mu čiastočne spôsobil výrazný prepad daní v roku 2010. Celkový dlh sa dostal z vyše 40 percent v roku 2009 na vlaňajších 76 percent.
Ak dostane pokyn na škrty výdavkov, ohlásené ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD), vedenie mesta bude musieť siahnuť na jeho základné funkcie. A okrem obmedzovaní príspevkov pre neziskové organizácie, kultúru či šport, pôjde menej aj na čistenie mesta, opravu ciest či osvetlenie. „Dotklo by sa to aj občanov. Inde sa už škrtať nedá,“ konštatoval primátor Myjavy Pavel Halabrín.
Výpadky za stovky tisíc eur
Myjava by takto mohla prísť na krátení bežných výdavkov o desatinu a mzdových výdavkov o päť percent o stovky tisíc eur v porovnaní s vlaňajškom.
Spolu s ďalšími mestami a obcami na Slovensku by sa takto štátu mohli poskladať až 200 miliónmi eur, ktoré by mali pomôcť pri znižovaní sekery štátu na 2,9 percenta. Ďalších vyše 70 miliónov by pritiekli od vyšších územných celkov.
Najmä menšie mestá však varujú, že ich to môže položiť na kolená. Ako totiž upozorňuje prednostka mestského úradu v Revúcej Eva Kučerová, ich mesto si na tento rok za cenu vlaňajšieho krízového režimu pripravilo vyrovnaný rozpočet. „Zamestnanci pracovali na 80 percent, teda štyri dni v týždni, desať pracovných miest sme zrušili.“
Práve na mzdách pritom ušetrili necelých 170-tisíc eur, preto si nevie predstaviť, kam ďalej by mali zájsť.
Šéf Združenia miest a obcí a primátor Nitry Jozef Dvonč však obavy upokojuje – škrtanie sa podľa neho nemusí dotknúť všetkých rovnako. Niektoré, najmä menšie obce môžu mať výdavky zmrazené, iní sa budú musieť oproti vlaňajšku uskromniť.
Plošné škrty nie sú ideálne
Nejde pritom o prvú dohodu vlády Roberta Fica so samosprávami. V roku 2009 sa s nimi ešte prvý Ficov kabinet dohodol na vyššej nezdaniteľnej časti, a tým aj menších príjmov na podielových daniach. Obce sa však poistili, že v prípade výraznejších výpadkov ich štát zadotuje. A takýto scenár aj nastal a v roku 2010 dostali z rozpočtu injekciu stoviek miliónov eur.
Pri najnovších škrtoch by zas mali na oplátku dostať rýchlejšie čerpanie eurofondov či doplatenie niektorých meškajúcich peňazí od štátu.
Podľa riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca však dohoda o plošných škrtoch nie je ideálne riešenie, hoci priestor na šetrenie samosprávy majú. „Osobne si myslím, že majú priestor pre krátenie výdavkov, a to minimálne do výšky 20 percent v oblastiach, ktoré nie sú spojené so základnými verejnými službami.“
Podľa analytika Konzervatívneho inštitútu Dušana Slobodu by zas mohli milióny zohnať pri transparentnejších verejných obstarávaniach, ako aj pri predaji či prenájme nehnuteľností.
Šéf INEKO Peter Goliaš vidí možnosti na zlepšenie hospodárenia obcí aj na strane príjmov. „Najväčší priestor vidíme v čiastočnej decentralizácii výberu dane z príjmov pre samosprávy. Obce by takto boli priamo zainteresované na zlegálnení dnes neoficiálnych príjmov, z ktorých sa neplatia dane ani odvody.“