Čomu by sa mala vláda v prvom rade venovať v dôchodkovom systéme?
V prvom pilieri je nevyhnutné riešiť predlžovanie dôchodkového veku a príliš štedrú valorizáciu dôchodkov. Okrem toho sa dajú očakávať aj zmeny, ktoré by obmedzili maximálne výšky dôchodkov. V druhom pilieri je problém, že dosahuje nízke výnosy najmä od roku 2008, kedy prišlo ku kríze a k vážnym regulačným zásahom. Dlhodobo si myslím že tento stav nie je akceptovateľný. Slabinou druhého piliera sú politické zásahy. Preto by bolo vhodné nájsť politickú zhodu v tom, ako má druhý pilier vyzerať dlhodobo, aby každá zmena vlády neniesla so sebou zásadné zmeny v jeho nastavení. Nestabilita totiž znemožňuje dôchodkovým spoločnostiam uplatňovať dlhodobú stratégiu s cieľom dosahovať čo navyššie výnosy.
Ako by sa teda mala valorizácia zmeniť?
Dnešný model významne prispieva k zvyšovaniu dôchodkového deficitu, valorizáciu preto treba obmedziť. Našim odporúčaním je valorizovať dôchodky podľa inflácie, vieme si predstaviť aj valorizáciu podľa dôchodcovskej inflácie.
Ak by sa nepredĺžil vek odchodu do dôchodku, aké by to malo následky pre verejné financie?
Bez predĺženia penzijného veku by bolo nutné dôchodkový systém stále viac dotovať z daní, čo by bolo na úkor rastu celej ekonomiky a teda aj našej životnej úrovne. To by prispievalo k rýchlejšiemu zadĺžovaniu štátu. Vzhľadom na to, že sa bude do budúcnosti meniť populácia a bude pribúdať starších ľudí, neriešenie tohto problému by časom viedlo k rozvratu verejných financií.
O koľko by sa mal odchod do dôchodku predĺžiť?
Bolo by dobré čím skôr naviazať dôchodkový vek na dĺžku dožitia. To znamená, tak ako sa budú ľudia na Slovensku dožívať vyššieho veku, tak by mali chodiť do dôchodku neskôr. Podľa našich prepočtov, ak by sa dôchodkový vek postupne predĺžil na 65 rokov a súčasne by sa znížila valorizácia na úroveň inflácie, tak by dôchodkový systém mohol byť udržateľný do roku 2040.
Znamená vrátenie garancií do druhého piliera nižšie výnosy?
Znížil by sa tým potenciál na dosahovanie vyšších výnosov oproti stavu, aký je legislatívne schválený od prvého apríla. Ten vytvára priestor pre vyššie výnosy. Ak by sa aj vrátili garancie, tak je dôležité, aby bola vytvorená alternatíva pre ľudí, ktorí nechcú byť v garantovaných fondoch, a ktorí sú ochotní podstúpiť vyššie riziko s cieľom dlhodobo dosahovať vyššie výnosy.
Ak sa otvorí druhý pilier, predpokladáte, že z neho odídu masy sporiteľov?
Dvakrát sa už otvoril a masové odchody sa nepotvrdili. Ja nie som ale predvedčený o tom, že by to riziko bolo vylúčené. Podľa mňa sa postoje ľudí môžu meniť a môžu byť ovplyvnené tým, že druhý pilier od vzniku nedosahuje vysoké výnosy.
Bude pre mladých ľudí druhý pilier atraktívny, ak politici zrušia automatický vstup?
Automatický vstup má platiť od 1. apríla. Dobrovoľný vstup tu máme od roku 2008, pričom prax ukázala, že ho využíva len zhruba 13% mladých ľudí. Pri takom nízkom podiele sa stráca význam druhého piliera, ktorým je v dlhodobom horizonte odľahčiť verejné financie od dôchodkového bremena spôsobeného starnutím obyvateľstva.
O pár rokov prídu prví dôchodcovia, ktorí budú mať nárok na dôchodky z druhého piliera. Stále sa však nevie, ako sa samotné penzie budú vyplácať.
To je ďalšia vec, ktorú treba vyriešiť, okrem politickej zhody o nastavení investičných pravidiel aj garancií. Základ je daný, je tam možnosť programového výberu alebo doživotnej anuity. Treba doladiť reguláciu, za akých podmienok budú poisťovne úspory spravovať, za akých podmienok budú fungovať výplatné fondy v dôchodkových správcovských spoločnostiach, aké poplatky si budú účtovať a podobne.
Niektoré strany hovoria, že sa môže znížiť výška odvodov do súkromných penzií. Čo by to znamenalo?
Zvýšila by sa záťaž prvého piliera do budúcnosti a teda by sa zhoršila udržateľnosť verejných financií na Slovensku.