Majetok ľudí si štát zatiaľ nevšíma. Slováci tak síce platia dane z nehnuteľností, či najnovšie aj registračný poplatok za autá, v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta je to však stále len zlomok daňovo-odvodových príjmov. Slovensko totiž podľa najnovších výsledkov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na majetkových daniach vyberá 0,4 percenta HDP. Priemer krajín vyspelého sveta je pritom okolo 1,8 percenta.
S výnimkou Mexika a Estónska tak vyberáme najmenej z 34 členov organizácie. „Majetkové dane najmenej odrádzajú ľudí od ekonomickej aktivity, dane z príjmu, naopak, najviac. V medzinárodnom porovnaní Slovensko zaostáva vo využívaní majetkových daní, práve tento priestor by preto mala využiť vláda, pokiaľ chce zvyšovať dane,“ konštatoval riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Peter Goliaš.
Ťažšie daňové úniky
Majetkové dane okrem toho podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej postihujú najmä bohatých ľudí, nie ľudí so strednými príjmami.
Na tieto dane sa tak vo výraznej miere spoliehajú krajiny ako Dánsko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, ale aj Poľsko. Niekoľkonásobne väčší podiel na celkových daňovo-odvodových príjmoch majú aj v Grécku. Atény pritom v rámci snahy eliminovať daňové úniky spustili vlani nový spôsob vyberania daní z nehnuteľností. Gréci ich dostávali vyrubené priamo v účtoch za energie. Ak teda nezaplatili dane, zostali bez elektriny.
| |
Celý článok nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách. |