1. Najviac politických strán
V minulých voľbách bolo 19 strán, teraz ich bude 26
Nespokojnosť ľudí motivovala viacero strán pokúsiť sa o prekročenie brány Národnej rady, myslia si odborníci. "Malé politické strany vycítili šancu uchytiť sa v rámci polpriestoru," hovorí politológ Martin Klus. Ako dodal, niektoré strany tiež vznikli iba na pomýlenie voličov. "Vznikli ako kontrastrany s cieľom oslabiť iné politické strany," povedal. Ide napríklad o Obyčajných ľudí Víťazoslava Morica. "Má za cieľ oslabiť Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti," dodáva Klus. Z posledného marcového prieskumu agentúry MVK pritom vyplýva, že až 16 strán by nezískalo viac ako 1,5 percenta hlasov voličov.
2. Najviac kandidátov ubudlo
85 kandidátov sa kandidatúry vzdalo
Rady takmer troch tisícok kandidátov na poslancov parlamentu do včerajšieho dňa preriedilo 85 ľudí. Tí sa buď kandidatúry vzdali, alebo boli odvolaní. "Prikladám to na vrub dianiu u Obyčajných ľudí. Fenomenálny bol Igor Matovič a jeho požiadavka na detektor lži. Tým výrazne narástol počet odídených," hovorí politológ Klus. Matoviča vtedy opustilo 37 kandidátov. Medzi strany s väčším odlevom kandidátov patrila aj Nora Mojsejová a jej Strana slobodného slova. Tú opustilo dvanásť ľudí. Stranu občanov Slovenska opustilo ešte pred voľbami šesť adeptov na poslancov. "Niektorí neuniesli to, v akom konfrontačnom duchu sa niesla kampaň," dodáva Klus.
3. Najväčší prepad najsilnejšej pravicovej strany
V októbri 2011 mala SDKÚ-DS preferencie 11,6 percenta, teraz iba 6 percent
Istotu teplých miest v parlamente vystriedal strach o to, či sa strane vôbec podarí dosiahnuť potrebnú päťpercentnú hranicu a prebojovať sa do Národnej rady. Reč je o kedysi najsilnejšej pravicovej SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Tú podľa odborníkov potopili viaceré kauzy. "Nie je to iba kauzou Gorila. SDKÚ doviedla v parlamente rokovanie o eurovale do spojeného hlasovania o dôvere vláde. Myslím si, že ich voličov to dosť nahnevalo. SDKÚ tiež nie vždy podporovala svoju nominantku na poste predsedníčky vlády," vraví politológ Grigorij Mesežnikov. Ako dodal, ani podpora bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej strane na popularite nepridala. Podľa Mesežnikova však prepad preferencií môže líder strany Mikuláš Dzurinda vnímať ako "veľkú krivdu", keďže ide o stranu, ktorá najviac prispela k zvýšeniu transparentnosti a pozitívnym ekonomickým zmenám.
4. Najväčšia neistota úspechu
3 strany sa do parlamentu vrátiť nemusia
SNS, SDKÚ-DS ani SaS nemajú istotu toho, že ich ľudia opäť zasadnú do parlamentných lavíc. Ich preferencie sa podľa posledného prieskumu MVK pohybujú okolo piatich percent. A len Smer-SD, KDH a Most-Híd majú stabilné preferencie nad piatimi percentami. "Je to dané všetkými kauzami a zneistením pravicového voliča. Je tiež väčšia ponuka. Je viacero stredopravých strán, ktoré oslovujú voliča," hovorí Mesežnikov. Za nízkymi preferenciami vidí aj sklamanie pravicových voličov z mnohých káuz. Tí sa však podľa neho k pravici napokon vrátia. Otázne však je, či budú voliť rovnakú stranu ako v roku 2010.
5. Najdrahšia kampaň
Iba nováčik 99 percent dal na kampaň 1,6 milióna
Táto kampaň sa môže do histórie zapísať ako najnákladnejšia, myslí si politológ Ján Baránek. Len strana 99 percent dala oficiálne na kampaň 1,6 milióna eur. Predtým nováčikovia na scéne takéto sumy nemíňali. Na porovnanie, keď sa napríklad SaS v roku 2010 prvýkrát uchádzala o priazeň voličov, oficiálne na to minula asi pol milióna eur. Niektorí odborníci si však myslia, že 99 percent v skutočnosti minula viac. Podľa predbežných údajov plánovali strany minúť celkovo zhruba šesť miliónov, teda približne toľko, ako predvlani. Suma tento rok môže ale rásť.
6. Najviac nerozhodnutých
Tretina ľudí nevie, či pôjde voliť
Tieto voľby poznačí aj najväčšia nerozhodnosť voličov. Podľa prieskumu MVK ide až o tretinu respondentov. Títo sa podľa odborníkov viažu skôr k pravicovým stranám. "Je to dané kauzami, ktoré zasiahli pravicové strany a pádom vlády, ktorý tiež spôsobili pravicové strany," hovorí Baránek. To môže zapríčiniť aj najnižší počet ľudí, ktorí prídu k volebným urnám. "Veľa nerozhodnutých voličov nakoniec nepôjde voliť. Práve kvôli demotivácii a rozčarovania z toho, čo sa za posledné mesiace dialo," pokračoval Baránek. "Očakávam rekordne najnižšiu účasť na voľbách," odhaduje Klus. V roku 2010 dosiahla účasť 58,8 percenta.