Nájdite ľuďom prácu a štát vám za to zaplatí. Toto je najnovší plán ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) pri boji s rekordnou nezamestnanosťou. Aby skrátil rady na úradoch práce, je ochotný dať za preškolenie a prácu pre jedného človeka napríklad personálnym agentúram dvetisíc eur.
„Tento projekt by mal vytvoriť až päťtisíc pracovných miest,“ vyhlásil minister. Nejde pritom o novinku, s takýmto nápadom prišiel už exminister Jozef Mihál (SaS). Na jedného človeka však chcel dať troj- až štvornásobne menej.
K firmám sa tak má dostať hotový človek. Napríklad preškoleného čašníka na zvárača im dodá personálna agentúra. Aby však za to dostala celú sumu, musí si zamestnanec udržať miesto dlhšie ako štyri mesiace.
Agentúry ministrovi odkazujú – vaše podmienky splniť dokážeme. „Aj teraz preškoľujeme ľudí a potom im hľadáme prácu, takže by to nebol problém,“ povedal šéf personálnej agentúry Proact People Peter Paška. Ako totiž potvrdzuje manažér obchodu strojárskej firmy Agrotrade Group Michal Bagačka, nájsť kvalifikovaných ľudí je často v biznise problém. Takýto nápad vyjde vládu desať miliónov, avšak nielen zo štátnej kasy. Väčšinu dostane z Bruselu.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš pred veľkým nadšením varuje – miesta môžu byť umelo vytvorené len na štyri mesiace a potom zaniknú. A s nimi by potom znova pribudli aj ľudia na úradoch práce.
Príspevok však agentúry nedostanú naraz. Prvú tretinu sumy hneď, ostatok, až keď nezamestnaný odpracuje štyri mesiace. Ak vydržia v práci dlhšie, napríklad rok, plánuje Richter dať im dať aj motivačný príspevok.
Zatiaľ však ide len o predbežný návrh. Konečnú podobu návrhu totiž predstaví rezort práce až budúci týždeň. Podobné projekty na podporu zamestnanosti však už v zahraničí existujú. Richter tvrdí, že pre tento konkrétny sa inšpiroval vo Veľkej Británii.
Zamestnávateľom a personalistom sa nápad zatiaľ pozdáva. Či však bude skutočne fungovať, podľa nich ukáže až jeho presné nastavenie. Napríklad podľa generálneho sekretára Zväzu strojárskeho priemyslu Jozefa Hübela by problém mohol nastať, ak by sa zamestnancovi vo firme nepáčilo. „Odišiel by napríklad v piatom mesiaci. Neboli by to zbytočne vyhodené peniaze?“ Podľa Hübela by v takomto prípade na to doplatila firma. Riešením by podľa neho bolo, ak by sa nezamestnaní zaviazali pracovať vo firme na určité, vopred dohodnuté obdobie. Napríklad dva až tri roky.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by sa mal Richter pri finalizovaní svojho nápadu zas inšpirovať v zahraničí. Napríklad v spomínanej Veľkej Británii výška finančnej podpory závisí od regiónu a druhu zamestnania. „Nezamestnaní sú členení do malých skupiniek a prácu im hľadá viacero agentúr.“
Ako vyzerá nový projekt:
Richter naň vyčlenil 10 miliónov eur.
Vytvoriť sa má 5-tisíc pracovných miest.
Na preškolenie jedného človeka pôjde 2-tisíc eur.