Vláda Smeru získala mandát nekorektným spôsobom, pretože v programovom vyhlásení poprela základnú myšlienku svojej kampane, a to istoty. Namiesto toho sa šetrenie dotkne všetkých ľudí, tvrdí Sulík.
Z niektorých opatrení, ktoré ohlasuje Ficova vláda, by ste mohli byť aj šťastní, no vy ich kritizujete. Nie je to populistické?
Tvrdíme, že Smer Roberta Fica získal mandát vo voľbách nekorektným spôsobom. Sľúbil ľuďom istoty, no nakoniec vidíme, že z istôt sú akurát rany istoty. Toto kritizujeme. Nie je korektné získať mandát takýmto spôsobom.
S podstatou zmien, ako napríklad obmedzenie úľav pre dohodárov či paušálnych výdavkov pre živnostníkov, teda nemáte problém. Problém je len to, že ich presadzuje Smer?
To určite nie. Ak ide o dobrý návrh, nech ho predloží ktokoľvek. Keď si však pozriete našu odvodovú reformu, tak mala za následok výpadok v štátnom rozpočte zhruba 60 miliónov eur, takže všetkým ľuďom, ktorí platia odvody, by priniesla 60 miliónov eur. Teraz sa idú len zvýšiť odvody pre dohodárov či živnostníkov za účelom zaplátať dieru v štátnom rozpočte. Nejde sa šetriť, idú sa kasírovať ľudia.
Takže za takéto čiastkové riešenie budete alebo nebudete hlasovať?
Musím si počkať na konkrétny návrh. Ale len primitívne zaťažovanie ľudí určite nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť my.
Minister financií Peter Kažimír povedal, že ich konsolidačný balík bude zložený aj zo šetrenia v pomere jedna ku dvom k vyšším príjmom. To nie je až taký veľký rozdiel oproti Radičovej balíku úspor, ktorý bol takmer v pomere jedna k jednej.
Vtedy bola väčšia časť na šetrení, ako na zvyšovaní príjmov. Po druhé – na dva ku jednej si musíme počkať. Momentálne to vyzerá výrazne viac o zvyšovaní príjmov. Možno až tri ku štyrom alebo štyri ku piatim. Náš pomer bol jednoznačne lepší. Táto vláda nevie šetriť. V bezradnosti ide krížom-krážom zinkasovať všetkých.
Ak by ste vy boli vo vláde, ako by ste postupovali?
Slovensko potrebuje reformy. Ako prvé by sme zrealizovali odvodovú reformu bývalej koalície. Nemá zmysel dívať sa na to staticky, že to bude stáť peniaze. Veľa krokov má multiplikačné efekty. Ukázalo sa to pri rovnej dani, ktorú ide Ficova vláda zrušiť. Ukázalo sa, že rozumné nastavenie znamená, že ľudia mali oveľa vyššiu motiváciu príjmy tvoriť a priznávať.
Kde by ste však získali zdroje teraz pre potreby konsolidácie?
Reforma by bola v mínuse len v prvom roku, potom by už šla do plusu. Išli by sme cestou šetrení. Priestor je. Aj naša koalícia mala konkrétne opatrenia, no pred voľbami už nemali partneri snahu ich realizovať.
Ale vylučujete, že by ste nešli cestou zvyšovania daní?
Viem vylúčiť, že by sme nešli cestou zvyšovania sadzieb daní. Mrzí ma, že sme napokon súhlasili s dočasným zvýšením DPH. Nebolo to správne rozhodnutie. Práve preto dnes viem vylúčiť, že by sme súhlasili so zvyšovaním sadzieb. Ale daňové príjmy sa dajú zvyšovať aj rušením výnimiek. Ešte je čo škrtať. A tak isto rušiť výdavky štátu. Treba si zvážiť, či človek s príjmom trojnásobku priemernej mzdy potrebuje dostávať rodinné prídavky. Takýchto výdavkov je množstvo. Zároveň máme asi osemsto príspevkových organizácií, a treba diskutovať o tom, ktoré sú potrebné.
Aj o adresnosti príspevkov aj o rušení príspevkových organizácií hovorila aj vaša vláda, no nič s tým neurobila.
Áno, aj naša vláda o tom hovorila. Bol nutný kompromis štyroch strán. Ale naša vláda výrazne šetrila. Znížili sme výrazne deficit, naše konsolidačné úsilie bolo úspešné.
Nie je predsa len alibistické tvrdiť, že bol potrebný kompromis štyroch strán? Zrejme by ste ani teraz nevládli sami.
Je však nepopierateľným faktom, že sme sa na šetrení dohodli, hoci to boli dlhé diskusie. Pravica chce znižovať výdavky štátu, naopak, ľavica zvyšuje príjmy štátu. To je podstatný rozdiel.
Koľko by ste si trúfli z tej 1,5 miliardy eur ušetriť?
Nebudem strieľať čísla, ale ku koncu pôsobenia našej vlády sme mali pripravených niekoľko desiatok opatrení a dajú sa realizovať všetky. Priestor na šetrenie tu je. Nová vláda však ide len míňať, príkladom je širokorozchodná, Rázsochy, veľké verejné investície. A idú brať ľuďom. Hovoria, že idú brať bohatým, ale to nie je pravda. Doplatia na to všetci, lebo tí bohatí sa plateniu vyhnú.
Z toho vychádza, že by vám neprekážalo, ak by vláda zasiahla len tých skutočne bohatých?
Prekážalo. Už dnes bohatí, napríklad ten, kto má desaťkrát vyšší príjem, ako je polovica priemernej mzdy, neplatí desaťkrát vyššiu daň, ale omnoho vyššiu. Znižuje sa mu nezdaniteľné minimum. Progresia je už dnes. Bohatí platia dostatočne. Sedem a pol percenta najbohatších platí 40 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Odmietam, aby im štát bral nejakou primitívnou rétorikou. Nikam to nevedie. Bohatí si jedného dňa povedia, že sa zo systému vyviažu. Budú priznávať príjmy v iných krajinách, daňových rajoch, alebo budú príjmy deklarovať inak.
Pri spodnej hranici, ktorej sa má progresia dotknúť, to vychádza na nejakých 20 eur. Tvrdíte, že kvôli takej sume budú ľudia priznávať príjmy inak?
Kvôli 20 eurám to nikto nebude obchádzať. Ale tých dvadsať eur rozpočet nespasí. Ide o naozaj bohatých, kde sa už bavíme o 200-tisíc eurách.
Príkladom je zavedenie rovnej dane. V roku 2004 klesla daň z príjmov právnických osôb na 19 percent. Rok po zavedení bol priznaný základ dane o 92 percent vyšší. Nad tým by sa mali zamyslieť. Ak narušia túto citlivú rovnováhu, môžu na to doplatiť.
Predpokladáte teda, že vyššie dane nakoniec vynesú menej?
Určite nevynesú toľko, koľko si naša sociálna vláda sľubuje.
Ale asi ani zrušenie daňových a odvodových výnimiek by rozpočet nespasilo.
Ako ktorých. Je tam ešte iný efekt, a tým je daňová spravodlivosť. Zároveň, čím je systém jednoduchší, tým účinnejšie sa dá bojovať proti daňovým únikom. A táto suma sa odhaduje na vyše miliardy eur. Vláda by sa radšej mala zamerať na toto, ako ukájať nízke ľudské pudy, akým je závisť.
Smer tiež hovorí o väčšej adresnosti príspevkov. Zahlasovali by ste za takéto opatrenie?
Závisí, ako to nastavia. Ak napríklad navrhnú rozumné obmedzenie detských prídavkov, za to zahlasujem.
Čo vám celkovo v programe vlády sedí, s čím sa viete stotožniť?
Nájdu sa tam konkrétne vety. Základná výhrada však je, že na 65 stranách sú nič nehovoriace prázdne frázy. Človek to číta, vniká to do hlavy, mozog sa to snaží uchopiť a vydestilovať z toho nejakú informáciu, no tie pokusy sú neúspešné. Nič rozumné z toho sa nedá vytiahnuť. Je to únavné čítanie.
Dôverujete snahe znížiť deficit pod tri percentá do konca budúceho roka?
V tejto fáze ešte také snahy majú. Ale skôr či neskôr dôjde k tvrdej zrážke s realitou. Potom uvidíme, ako to vyriešia. Nebude to jednoduché. Najmä kvôli prísľubu Smeru zachovať istoty.
Veľkú sumu by do rozpočtu mohlo priniesť zníženie príspevkov do druhého piliera. Vy sám ste pred časom priznali, že to bolo príliš štedro nastavené. Súhlasili by ste teda so znížením?
Určite nie. Je pravda, že keď bola rozhodujúca debata na ministerstve financií a bol som poradcom, tak prišiel Ľudovít Kaník s návrhom 10 percent odvodu do druhého piliera. Vyjadril som sa, že desať percent je veľa a že v Estónsku majú napríklad štyri. Ale nepadlo tam iné číslo, ktoré by som ja preferoval. Nakoniec to skončilo na deviatich. Ak by vtedy toto rozhodnutie záviselo odo mňa, možno dáme menej, osem, sedem, možno šesť. Ale ak už je to raz nejakým spôsobom nastavené, tak už do toho nerýpme. Teda ak chceme, aby druhý pilier v budúcnosti fungoval.
Neuvažovali by ste o tom ani výmenou za ústavný zákon, ktorý by zaručoval stabilitu druhého piliera?
Nebudeme súhlasiť so znížením odvodov do druhého piliera. Každá zmena v dôchodkových systémoch sa prejaví až o niekoľko rokov. To, čo robili vlády, bolo príliš veľa zmien. Začala s tým prvá Ficova vláda. Vyrábali chaos, čo je pre druhý pilier veľmi nešťastné. Hrozí to opäť. Ak dôjde k zníženiu odvodov, tak 1,5 milióna sporiteľov bude primitívne okradnutých o niekoľko desiatok eur mesačne.
Uvítali ste úvahy Smeru o tom, že vpustí do Carga a letiska strategického partnera?
Keď sa Robert Fico dostal v roku 2006 k moci, zastavil privatizáciu Carga, ktorá mala priniesť 14 miliárd korún. Štát tam odvtedy nalial na straty minimálne sto miliónov eur. Teraz, po šiestich rokoch, zistil, že to nebude fungovať a už pripúšťa vstup investora aj on. Pýtam sa, čo so škodami, ktoré za ten čas vznikli? Robert Fico svojím konaním spôsobil štátu obrovskú škodu. Som zvedavý, akú zodpovednosť vyvodí z toho, že poškodil nás všetkých.
Vyšli najavo výsledky prieskumu agentúry Focus pre SDKÚ. Po tom, ako nebol Mikuláš Dzurinda v možnostiach, ste skončili ako najmenej sympatický líder. Plánujete s tým niečo robiť?
Pre mňa je dôležité, aby boli naši voliči a členovia stotožnení s tým, kto vedie stranu. Podľa reálnych výsledkov to vyzerá, že chcú, aby som stranu viedol ja. A presne to najbližší rok budem robiť. Sústredím sa na to, aby sme odvádzali dobrú robotu a zastupovali našich voličov.
Dohodli ste sa už na zástupcovi v Najvyššom kontrolnom úrade?
Nie, takáto dohoda nebola a čokoľvek ďalšie vám poviem až potom, keď dohoda bude na svete. Naďalej platí, že máme o takúto pozíciu záujem a náš kandidát je Kamil Krnáč. Svoje kvality počas pôsobenia v parlamente preukázal dostatočne.
A pozície viceguvernéra Národnej banky či fiškálnej rady?
Je to jedno celkové rokovanie a v hre je niekoľko pozícií. Máme záujem o dohodu, ale mám pocit, že SaS už v minulosti ustupovala dosť. V minulosti sme už dostatočne preukázali, že si na tých pozíciách toľko nepotrpíme.
Kritizujete súčasnú vládu. Necítite predsa len za pád vlády a súčasnú situáciu s odstupom zodpovednosť?
Už počas koalície sme vo veľkom ustupovali, napríklad pokiaľ ide o dekriminalizáciu marihuany či vyššiu DPH. Dočasný euroval je také svinstvo, že som ani nemusel ísť do politiky, ak sa mám pod také niečo podpísať.
Všetci to vedeli, napriek tomu sa Iveta Radičová rozhodla spojiť hlasovania vo veci, ktorá nebola predmetom programového vyhlásenia vlády. Preto to nazývam primitívnym vydieraním. Neviem, prečo sa to stalo, hoci boli aj mocenské boje vo vnútri SDKÚ a mnoho iného, ale nepovažujem takýto prístup korektný. Naopak, SaS sa zachovala korektne a rozhodne aj predvídavo.
Ale veď vy ste sa predsa pod euroval podpísali ešte v lete 2010, keď sa len zriaďoval.
Hlasoval som zaň. Nielen ja osobne, ale celá SaS. Tam však išlo o niečo iné. Vtedy vrcholní európski politici sľubovali, že dočasný euroval bude len dočasný, že budú zachraňované len krajiny, a nie banky a že len také krajiny dostanú pomoc, ktoré ju budú vedieť splatiť. Toto boli tri jasné prísľuby. O pol roka neskôr dočasný euroval už nebol dočasný, ale už sa diskutovalo o trvalom eurovale, nemali byť zachránené len krajiny, ale aj banky. Do tretice, hoci viacerí politici bývalej koalície vrátane premiérky prisľúbili, že do Grécka nepôjde ani euro, teraz ide zrejme 1,3 miliardy len zo Slovenska. Nie je to ani pôžička, ale všetci vedia, že je to dar. Tri základné prísľuby, dané pri vzniku dočasného eurovalu, neboli dodržané. To bol dôvod, prečo sme dočasné rozšírenie eurovalu odmietli.
V súčasnosti sa predpokladá, že Slovensko bude súhlasiť s trvalým eurovalom. Myslíte si, že ho bude potrebné aj zvýšiť?
Určite. Peniaze z trvalého eurovalu sú v podstate minuté už teraz. Len sa čaká, kedy budú môcť byť zachraňované aj banky. Momentálne môžu byť zachraňované len banky, ktoré sú v samotnom programe. Prebieha však diskusia, aby mohli byť zachraňované aj banky štátov, ktoré ešte v programe nie sú. V tom momente bude veľa peňazí odčerpaných.
Uvidíme, kde skončíme o rok alebo o dva. Samotný euroval má problémy obstarať si peniaze. Pred časom potreboval 4 miliardy eur a musel trikrát posúvať termín aukcie. Finančný svet mu neverí. Jediné, k čomu to vedie je, že Slovensko bude v záväzkoch. Prekvapuje ma, s akou servilnosťou aj naši bývalí koaliční partneri, aj súčasná vláda pristúpili na požiadavky z Bruselu.
Situáciu na chvíľu upokojila Európska centrálna banka, ale zdá sa, že jej zásahy už vyprchávajú. Vrátia sa podľa vás debaty o možnom vystúpení niektorých krajín z eurozóny?
Nikto nevie povedať, čo bude. Ale tieto lotroviny LTRO (trojročné pôžičky bankám od ECB, pozn. HN), ktoré boli spravené, teda v decembri pôžička 500 miliárd za jedno percento úroku na tri roky a vo februári ďalších 500 miliárd spôsobili, že Európska centrálna banka preberie množstvo záväzkov na seba.
Dovtedy boli banky z južných krajín dlžné veľké množstvo peňazí bankám zo severných krajín. Od ECB si požičali najmä južné banky, aby splatili dlhy voči bankám v severných krajinách, ktoré nemali s peniazmi zrazu čo robiť a uložili si ich do ECB. Tým len prebrali ručenie na seba. Opäť raz spejeme k tomu, že daňoví poplatníci budú znášať straty súkromných spoločností. V takejto situácii vstupovať do ESM, čo sa chystá súčasná vláda, je čistý hazard.
Vyriešilo by to však zúženie eurozóny či krachy niektorých krajín?
Grécko musí vystúpiť, Portugalsko ho zrejme bude nasledovať. Otázka je, či to bude stačiť na to, aby sa bublina teraz prestala nafukovať. Alternatíva k tomuto je, že v Nemecku si raz povedia ďakujeme, stačilo, už sa nám to tu nechce celé financovať a vystúpi Nemecko. To sú dve možnosti, ktoré nie sú úplne nereálne.
Kto je Richard Sulík
Krátko po revolúcii sa vrátil na Slovensko a založil spoločnosť FaxCopy, neskôr bol riaditeľom bratislavskej mestskej firmy OLO. V roku 2009 založil stranu SaS. O rok neskôr získala vo voľbách vyše 12 percent. Stal sa predsedom parlamentu. O kreslo prišiel po tom, čo SaS nezahlasovala za euroval a padla vláda.