Banky majú po budúcoročných voľbách zrejme platiť do štátneho rozpočtu viac. Po opozičnom Smere-SD začína o vyššej sadzbe bankovej dane otvorene hovoriť aj KDH. „Tu vidíme väčší priestor,“ povedal hovorca kresťanských demokratov Matej Kováč. Najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS si diskusiu vie zatiaľ iba predstaviť.
Budúca koalícia?
Oslovení politológovia sa nezhodujú, či to znamená ďalší krok k vytvoreniu koalície KDH so Smerom. „Je to jedna z ďalších záležitostí, ktorá naznačuje, že táto koalícia je možná. Majú spoločný sociálny program, presadzujú proeurópsku politiku a sú aj pronárodne orientované,“ hovorí politológ Tomáš Koziak z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „Nevidím za tým gesto voči Smeru. Takýto krok by bol voči nemu príliš prvoplánový,“ reagoval šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Lídri KDH a Smeru spolu nedávno napríklad otvárali rýchlocestu R1 pri Nitre.
82 miliónov eur
Bankovú daň, ktorú poslanci odklepli len minulý mesiac, stanovili vo výške 0,4 percenta z časti vkladov firiem. Vďaka tomuto číslu tak môže do štátnej kasy od bánk pritiecť 82 miliónov eur. Z tejto sumy napríklad ČSOB zaplatí do rozpočtu približne 10 miliónov eur. Banková daň mala byť na začiatku pritom len 0,2 percenta firemných vkladov. Po tomto zvýšení teraz hrozí ďalšie.
Smer presadzuje, aby finančné domy platili do štátneho rozpočtu až 0,7 percenta, čím by do štátnej kasy pritieklo približne 180 miliónov eur. Zo strany KDH je zatiaľ isté len to, že na zvýšenie dane vidia priestor. O koľko by však mohla ísť hore, nespresnili. „Zatiaľ by som počkal, ako bude reagovať sektor, keďže netreba si robiť ilúzie, že sa to neprenesie na ľudí,“ reagoval na pohnútky koaličného partnera podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. „Najskôr si musíme počkať na jej účinky. Nevidím dôvod to v blízkom čase meniť,“ dopĺňa poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ-DS). „Myslíme si, že zvyšovať dane je to posledné, čo by mal štát robiť pri začínajúcej sa hospodárskej kríze,“ zhodnotil Martin Chren z SaS.
Zlé riešenie
Finančné domy o možnom zvyšovaní dane nechcú ani počuť. Podľa Slovenskej bankovej asociácie už jej súčasná sadzba bude mať na ne „brutálny dosah“. „Niektoré banky nevytvoria ani zisk na zaplatenie odvodu. Je šokujúce, keď si politici robia z bankovníctva dojnú kravu pre rozpočet,“ hovorí jej prezident Ladislav Unčovský. O zlom riešení pre banky hovoria aj viacerí ekonómovia. „Je to veľmi zlé riešenie. Je to krátkodobý pohľad ľudí, ktorí nikdy nerobili v bankovom sektore. Keď sa bankám zoberie kapitál, môže sa stať, že štát ich bude sanovať kvôli zlým úverom. A to bude stáť viac, ako sa z bánk zoberie,“ tvrdí ekonóm SAV Pavol Kárász. „Bankovým odvodom sa celkovo zhoršujú podmienky na podnikanie bánk, čo môže meniť ich motivácie v súvislosti s umiestňovaním kapitálu na našom trhu. Osobitné zdanenie bankového sektora sa určite aspoň čiastočne prenesie do cien bankových produktov a služieb,“ dodal analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar.