Jednou z najdiskutovanejších oblastí pri vzniku dočasného aj trvalého eurovalu je fakt, že presne to, čo robia tieto mechanizmy, má v popise práce Medzinárodný menový fond. Vytvorenie ďalších valov tak de facto iba zdvojuje už existujúce záchranné mechanizmy.
Európa chcela vlastný fond hlavne z dvoch dôvodov. Tým prvým bola snaha o odvrátenie problémov skôr ako by museli štáty oficiálne žiadať o záchranu, čo sa nepodarilo. Tým druhým bola snaha o vytvorenie si vlastných pravidiel pomoci. Tie z dielne MMF sú totiž zvyčajne pomerne prísne a nemuseli by vyhovovať európskym politikom. Svoju úlohu v tom zohral zrejme aj fakt, že najväčší vplyv vo fonde majú tradične USA, ako najväčší akcionár. A keďže spoločná európska mena je dnes najväčším konkurentom amerického dolára, existovali otázniky o tom, či je správne prenechať osud eurozóny práve tejto inštitúcii.
Vo výsledku sa však vplyvu MMF na riešenie európskych problémov nepodarilo vyhnúť. Aj v pôžičke pre Írsko aj Portugalsko má Medzinárodný menový fond rovnaký podiel ako dočasný euroval. Navyše sa pri nastavovaní európskych záchranných úverov používajú práve postupy z MMF pri reštrukturalizácii.