Podľa neho by vyššiu daň z príjmu mali platiť fyzické osoby, ktoré zarábajú okolo dvoch tisíc eur. Rovnako tvrdí, že priestor na plošné zvýšenie daní z príjmu právnických osôb máme.
Je jednou z možností v rámci konsolidačného balíčku aj plošné zvyšovanie daní z právnických osôb?
Môžem povedať za seba len toľko, že už roky hovorím, aj na základe štúdií ministerstva financií, ten priestor na zvyšovanie právnických daní určite máme.
Aký veľký je ten priestor?
Podľa tej štúdie je to niekde až do 25 percent. Taká sadzba nie je ničím výnimočná. Myslím si, že je to aj spravodlivé, aby sa zvýšila solidarita a aby aj právnické osoby prispeli svojím dielom.
Nebojíte sa, že zvýšenie dane bude mať za následok v konečnom dôsledku nižší výber?
To je stará pesnička. V iných štátoch je 25 percent skôr priemer, to nie je strop.
To je priemer OECD. Sú krajiny, kde je to ešte viac, a sú krajiny, kde je to trošku menej, a tie firmy tam fungujú. Očividne vyberajú aj viac. Skôr nefunguje opačný efekt, že zníženie sadzby by malo znamenať nižší výber. To sa potvrdilo pri znižovaní spotrebnej dane z nafty, kde nakoniec bol výber nižší napriek tomu, že predaný objem nafty stúpol.
Kde by mala byť hranica príjmu, od ktorej by aj fyzické osoby platili vyššiu daň z príjmu?
Treba sa pozrieť na iné štáty, kde takéto riešenia fungujú pre horných 10 či 20 percent. Ak by sme vzali takýto podiel, tak tá hranica by bola nižšie. Dôležité je potom hovoriť o príjme na jednotlivca v rodine. Je rozdiel, či je to jediný príjem pre štvorčlennú alebo päťčlennú rodinu, alebo či je to jeden z príjmov dobre zabezpečeného slobodného mládenca.
Kde teda vidíte tú hranicu?
Môj osobný názor je, že plus mínus 2 000 eur. Ale nerozprávajme len o dani zo mzdy. To by mala byť daň z príjmu, čo je veľký rozdiel u mnohých ľudí.
Analytici kritizujú vládu, že sa sústreďuje len na zvyšovanie daní. Akú časť z konsolidačného balíčka by mali vykryť dane a akú šetrenie?
Pokiaľ by bolo na mne, tak by som išiel 100 percent do príjmov. Odporúčaný pomer medzi šetrením a príjmami sa pohybujú od 30 až do 70 percent, závisí to od toho, akú tlač v ktorej krajine čítate. Je dôležité pozrieť sa na analytikov a kým sú financovaní. Obávam sa, že často to nie je akadémia, ale konflikt záujmov. Oni chcú nulový deficit a na druhej strane chcú nízke príjmy, chcú, aby bolo bezpečne v uliciach, aby neboli rozkopané cesty. Nevidím logiku tvrdenia, že má byť viac šetrenia v našej situácii, kde už sme za tou pomyselnou hranicou.
Bude potrebné zdvihnúť aj dane z cigariet a alkoholu?
Cigarety, tam som všetkými desiatimi za. Pokiaľ ide o alkohol, tak priestor je vo víne. Tam sa treba pozrieť na to, či to dokážeme urobiť. Pokiaľ dokážeme vybrať clá, tak to asi urobiť dokážeme a odlíšiť Slovensko od iných krajín. Ľudia dnes utekajú od piva a tvrdého ku škatuľovému vínu, čo je fiškálne nezodpovedné pitie, lebo ani centom neprispievate spotrebnou daňou do rozpočtu.
Ako by mala vyzerať nová daň z nehnuteľností?
Myslím si, že populisticky obce u nás minimalizovali sadzby tejto dane. Týka sa hlavne lukratívnejších polôh a drahších miest. Bude to podľa cenovej mapy, ide o to, aby bola kvalitná a aby sa zohľadňovala okamžitá finančná situácia vlastníka, čo vo svete existuje. To stačí odkopírovať. Tie sadzby by mali byť pomerne vysoké, lebo nie je možné, aby človek, čo má malý, dvojizbový panelákový byt, platil to isté, čo človek v lukratívnej polohe za obrovský byt. Ten rozdiel tam musí byť.
Bude k tomu potrebné pristúpiť už tento rok?
Čím skôr sa bude dať, tým lepšie. To je technická otázka, že kedy to vláda dokáže urobiť.
Ďalším opatrením sú avizované zásahy do druhého piliera. Na koľko by sa teda mali odvody skresať?
Ja tvrdím, že prvý pilier by mal byť plne solidárny, druhý pilier by nemal existovať a ľudia by si mali sporiť sami vo zvýhodnenom treťom pilieri. Pokiaľ sa pozrieme na iné štáty, tak tam oveľa lepšie rozdelili záťaž. Ak majú druhý pilier, tak rozdelili záťaž medzi generácie tým, že presmerovali len niekoľko málo percent do druhého piliera. Z 9 percent má veľkú radosť finančná loby.
Ja si myslím ,že ak nie je politicky priechodná nula, tak pokojne môžeme uvažovať o úrovni susedných a iných štátov, teda, 2 či 3 percentá. Naša generácia je obrovsky zaťažená tým, že si sporíme sami sebe, ale zároveň splácame prvý pilier. My sme dvojnásobne zaťažení.
Kto je Anton Marcinčin
Je poradcom ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). V predchádzajúcom volebnom období bol poslancom Národnej rady za stranu KDH, v ktorej bol aj podpredsedom pre hospodárstvo a ekonomiku. V roku 2009 tiež radil ministrovi financií z čias prvej vlády Roberta Fica Jánovi Počiatkovi. Bol tiež ekonómom pre Slovensko a Slovinsko Svetovej banky. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe.