Nevymenovanie riadne zvoleného generálneho prokurátora nebolo rozhodnutie Ivana Gašparoviča. Bolo to rozhodnutie Roberta Fica. Prezident ho iba tlmočil. Obaja tak vyšli v ústrety ľuďom, ktorí sa už pred rokom a pol snažili zmariť zvolenie Jozefa Čentéša. Z čoho majú títo ľudia strach?
Generálneho prokurátora volí na Slovensku prezident, nie parlament. Hoci ústava hovorí presný opak, Ivan Gašparovič a Robert Fico na 20. výročie vzniku Slovenskej republiky definitívne zmenili interpretáciu paragrafov. Aké symbolické.
Ústava v skutočnosti nikde nehovorí, že prezident môže kandidáta odmietnuť. A nikde nehovorí ani to, že ak tak urobí, poslanci mu navrhnú iného. Jozef Čentéš je riadne zvolený generálny prokurátor. Vymenovanie prezidentom by mala byť len formalita. Jeho odmietnutie je porušením ústavy, ktoré vracia Slovensko do obdobia mečiarizmu, keď politická garnitúra nevykonávala moc v zmysle platných, ale v zmysle vlastných zákonov. Keď sa beztrestne marili referendá a unášali občania.
V tom čase bol aspoň Ústavný súd ostrovom právneho štátu, kde mali prevahu rešpektované autority. Ale je to tak aj dnes? Stačí spomenúť dve kľúčové rozhodnutia z hľadiska boja proti korupcii a organizovanému zločinu: návrh na zrušenie Špeciálneho súdu a rozšírenie právomocí prezidenta v otázke vymenovania generálneho prokurátora.
V oboch prípadoch rozhodla tesná väčšina ústavných sudcov. V oboch prípadoch v neprospech slušných občanov.
Otázka znie, ako ďalej? V Národnej rade bude zrejme čoskoro nová voľba, ktorá tento protiústavný stav iba znásobí. Opozícia by preto mala každú novú voľbu generálneho prokurátora bojkotovať a prípadné zvolenie iného kandidáta napadnúť na Ústavnom súde. Má to zmysel pri súčasných pomeroch? Jednoznačne áno. Práve prípad Špeciálneho súdu dokazuje, že sa netreba vzdávať, ani keď sa situácia javí ako beznádejná.
V tejto kauze už totiž nejde ani tak o Jozefa Čentéša. Oveľa viac ide o princíp. O princíp, či v tomto štáte platia zákony, alebo svojvôľa oligarchov.
Autor je predsedom hnutia Nová väčšina