Ak ste sa rozhodli zostať alebo vstúpiť do druhého dôchodkového piliera, čaká vás ďalšia dilema. Budete sa musieť rozhodnúť medzi garantovaným a negarantovaným fondom. Štát totiž výrazne pomenil štruktúru fondov v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS). „Hlavnými kritériami pri rozhodovaní sú vek, výška úspor a vzťah k riziku,“ vysvetľuje Jozef Paška, podpredseda Asociácie DSS. Keďže pri investovaní platí pravidlo „čím viac garancií, tým nižší výnos“, od vášho rozhodnutia bude závisieť aj výška nasporenej sumy v druhom pilieri.
Garancie? Pre opatrných alebo starších
Garantovaný fond je pre ľudí, ktorí očakávajú, že o svoje peniaze neprídu. „Fond je určený pre sporiteľov, ktorí majú averziu k riziku, to znamená, že zle znášajú neúspechy, prepady alebo podobné stresové situácie,“ vraví Ján Šebo, odborník na druhý pilier z Univerzity Mateja Bela. Dôležitým kritériom je vek. Čím bližšie má sporiteľ k dôchodku, tým viac peňazí by mal mať v garantovanom fonde. Myslí na to aj zákon. Desať rokov pred odchodom do dôchodku musí byť v takomto fonde minimálne desať percent a každý rok sa hranica o desať percent zvyšuje.
Keďže v garantovanom fonde musia DSS zaručiť, že sporitelia svoje vklady nestratia, budú nakupovať najmä menej rizikové nástroje, ako sú napríklad štátne dlhopisy či pokladničné poukážky. Časť by mohli investovať aj do hypotekárnych záložných listov či korporátnych dlhopisov. „Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcej. Závisí aj od nastavenia portfólia, ale pri pohľade na dlhodobé štatistiky priemerný ročný výnos garantovaných fondov môžeme očakávať na úrovni dvoch až troch percent,“ hovorí Šebo. „Predĺženie sledovacieho obdobia na desať rokov by mohlo spôsobiť, že správcovia budú investovať aj do nástrojov s dlhšou duráciou, čo by viedlo k vyšším výnosom. Ak tak skutočne urobia, výnosy by mohli pokryť aj mieru inflácie,“ hodnotí Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Bez garancií? Pre mladých a zorientovaných
Pri negarantovaných fondoch dostali DSS-ky voľnú ruku v investovaní. Zostala len podmienka, že akciová časť má tvoriť maximálne 80 percent. Je na správcoch, či ponúknu sporiteľom viacero fondov s rôznym percentuálnym zastúpením rizikovejších investícií. „DSS-ky by sa mali orientovať najmä na také finančné nástroje, ktoré by na jednej strane eliminovali náklady spojené s nákupom a predajom, a na druhej boli kvalitné a zároveň vysoko likvidné. Takéto riešenie dnes poskytujú ETF (fondy obchodované na burze, pozn. HN),“ približuje Šebo. Výnosnosť negarantovaných fondov bude závisieť od ich nastavenia. Ak budú mať akcie v nich vyšší podiel, povedzme 70 percent, priemerný ročný výnos sa podľa dlhodobých štatistík môže dostať na štyri až šesť percent.
Predpovedať výnosnosť je však veľmi ťažké. Ak sa napríklad pozrieme na akciový index S&P 500, za posledných 5 rokov zarobil dokopy len 7,6 percenta. Dôvodom bol prepad trhov, ktorý sa začal v závere roku 2008. V tomto čase tiež akcie krátkodobo prerábali. Za posledné štyri roky však už index narástol o 220 percent.
Rizikovejšie fondy budú určené najmä tým, ktorí sa v investovaní vyznajú. „Hlavným kritériom by mala byť určite vyššia úroveň finančnej gramotnosti. Predpokladá sa, že po presunutí sporiteľov zostanú v negarantovaných fondoch sporitelia, ktorí sú si vedomí rizika spojeného s investovaním, čoho si budú vedomí aj správcovia,“ vraví Jozef Burian, štátny tajomník ministerstva práce. Analytik Baláž ich však odporúča aj mladým ľuďom. „V dôsledku vyššej očakávanej výnosnosti a dlhej doby sporenia by mali práve oni preferovať akciové, respektíve indexové fondy.“
DSS-ky už dnes majú vo svojej ponuke fondy, ktoré nazývajú akciovými. Je v nich až 60 percent všetkých úspor. Pre investičné obmedzenia však do akcií takmer neinvestovali.
Najvhodnejšie je fondy mixovať
Od tohto roka čaká na sporiteľov v druhom pilieri ďalšia novinka. V DSS-ke môžu mať aj dva účty, jeden s garanciou a druhý bez nej. „Platí, že čím je sporiteľ mladší a ochotnejší riskovať, tým vyšší podiel majetku by mal mať v akciovom fonde. Je to však zjednodušený prístup,“ vysvetľuje Paška. Možnosť mať dva osobné účty a aktívne riadiť úspory v čase je podľa odborníka jednou z najpozitívnejších vecí v druhom pilieri. „Toto rozloženie nie je pomerovo nijako obmedzené. Výhodou je, že prestupy medzi fondmi v rámci tej istej DSS-ky sú bezplatné. Menšou nevýhodou je, že si nemôžete miešať fondy medzi DSS-kami,“ myslí si Šebo.
Odborníci, DSS-ky aj ministerstvo práce sa v podstate zhodujú pri odhadovanom počte ľudí, ktorí do negarantovaných fondov prestúpia. Mala by to byť približne pätina sporiteľov. Pri presúvaní prostriedkov z dnešných fondov do garantovaných či negarantovaných nevzniknú sporiteľom žiadne náklady navyše.