Vláda nemusí rozbíjať rovnú daň a viac zdaniť lepšie zarábajúcich ľudí, aby o rok znížila deficit pod tri percentá výkonu ekonomiky. Stačí viac šetriť a škrtať výdavky štátu. Tvrdia to liberáli z SaS na čele s Richardom Sulíkom. „Zrušenie rovnej dane neprinesie finančný efekt, skôr naopak, môže verejné financie dokonca poškodiť a môže mať pre Slovensko fatálne dôsledky,“ povedal včera Sulík.
Aj preto SaS včera predstavila viacero možností, ako podľa liberálov môže štát znížiť svoje výdavky. Napríklad znížením vianočných dôchodkov, zrušením súbehu penzií a miezd, znížením nákladov na prevádzku štátu, nižšími stropmi na podporu v nezamestnanosti či úsporami samospráv. Celkovo by sa tak malo ušetriť 1,2 až 1,6 miliardy eur. „Tieto odkazy nám dáva človek, ktorý hlasoval za zvýšenie DPH,“ pripomenul včera líder Smeru-SD Robert Fico.
Nebude vraj cesty späť
Smer-SD okrem zavedenia dane z dividend a vyššieho zdanenia finančného sektora pripravuje aj vyššiu daň pri ročných zárobkoch ľudí, ktoré prevyšujú 33-tisíc eur. Táto suma by sa mala zdaniť 25-percentnou sadzbou namiesto terajších 19 percent. A štát by tak mal vybrať asi o 60 miliónov eur viac. Podľa údajov Finančného riaditeľstva by sa to na základe údajov z roku 2010 dotklo 1,5 percenta ľudí, ktorí platia dane. Tí štátu odvedú zhruba pätinu celkového výnosu z dane z príjmov fyzických osôb.
Práve to sa nepáči liberálom. „Chcú zlikvidovať rovnú daň a chcú trestať úspešných,“ vraví Sulík. Myslí si, že ľudia s vyššími zárobkami by „optimalizovali svoje príjmy“. To znamená, že sa budú snažiť obchádzať platenie daní.
Namiesto toho SaS navrhuje výrazné škrty. Okrem iného aj zrušenie podpory stavebného sporenia. Kuriózne je, že keď sa bývalá vláda štátnu podporu tohto sporenia snažila vlani obmedziť, v parlamente stroskotala práve na niekoľkých poslancoch SaS. Tí hlasovali proti takémuto zásahu.
Ekonómovia nie sú jednotní
Niektorí odborníci tvrdia, že nový vládny kabinet bude musieť zvýšiť niektoré dane, aby ušetril zhruba miliardu do roku 2013. Dovtedy totiž od nás Brusel žiada zníženie deficitu pod tri percentá. „My momentálne máme na stole po bývalej vláde rozpočet s deficitom 4,6 percenta HDP. Hovoríme, že je to vysnívaný deficit, realita zrejme bude horšia,“ hovorí budúci minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Nie všetci však tvrdia, že zvýšenie daní je nevyhnutné. „Vo výdavkoch štátu je vysoká miera plytvania, dane nie je potrebné zvyšovať,“ tvrdí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Podľa neho by mal štát fungovať efektívnejšie, znížiť počet úradov a sociálnych dávok.