Inštitút minimálnej mzdy by sa mal zrušiť. Tvrdia to zamestnávatelia, podľa ktorých je stanovovanie najnižšej možnej výplaty "problém sam o sebe". "Minimálna mzda nič nerieši a má skôr negatívne dopady na trh práce," upozorňuje pre TASR Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Konštatuje, že tento inštitút má dva hlavné zlé dosahy, má totiž za následok zložitejšie zamestnávanie sa a zároveň spôsobuje rozmach čiernej práce. "Najmä v ekonomicky slabých regiónoch Slovenska bráni ľudom nájsť si prácu," vysvetľuje.
Zamestnávatelia si však uvedomujú, že aj napriek negatívnym dosahom, je presadenie zrušenia tohto inštitútu politicky náročné. "Je to problém sám o sebe, ktorý si myslím, že sa celkom nepodarí presadiť, pretože aj súčasná novela Zákonníka práce, tak ako je schválená, s minimálnou mzdou počíta," dodáva pre TASR predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský.
Zrušenie minimálnej mzdy presadzuje z dlhodobého hľadiska aj šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS). "Podmienkou však je zavedenie odvodového bonusu. Ľuďom, ktorí by kvôli nízkemu vzdelaniu bez minimálnej mzdy dostávali veľmi nízke platy, by štát doplatil sociálnu dávku, aby zlepšil ich sociálnu situáciu," odkazuje pre zamestnávateľov ministrova hovorkyňa Slavomíra Sélešová.
V súčasnosti sa minimálna mzda nachádza na úrovni 317 eur. Jej výška sa pravidelne mení v januári každého roka, a tak aktuálne prebiehajú už prvé konzultácie medzi sociálnymi partnermi. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR navrhuje jej rast o 4,1 %, zamestnávatelia presadzujú ponechanie jej výšky na súčasnej úrovni. Rozhodujúce slovo má však rezort práce, ktorý predloží na rokovanie tripartity vlastný návrh legislatívy. Následne o jej výške definitívne rozhodnú vládni ministri.
"Čo sa týka augustových rokovaní na tripartite o zvýšení minimálnej mzdy, nebudeme našich sociálnych partnerov informovať o návrhoch ministerstva cez médiá," podotýka Sélešová. Zamestnávatelia však zdôrazňujú, že sa už viackrát museli podriadiť predstave odborárov, keďže sa vláda priklonila viac k ich návrhu. "Dokonca k tomu došlo aj minulý rok," upozorňuje Malatinský.
Podľa zákona o minimálnej mzde ministerstvo určuje sumu minimálneho zárobku ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy, teda 317 eur, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2010. Tá podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla o 3,2 %. Táto mzda by tak mala stúpnuť na 327,14 eura.