Banky a veľké firmy zasiahne úsporný balík novej vlády už v tomto roku. Premiér Robert Fico (Smer-SD) včera oficiálne predstavil jeho prvé čísla. Finančné domy a regulované firmy s účasťou štátu, ako napríklad SPP, majú do rozpočtu prispieť v tomto roku 175-timi a v budúcom ďalšími dvesto miliónmi eur navyše. Z toho už v najbližších mesiacoch vláda plánuje 150 miliónov použiť na stimuly, ktoré naštartujú našu ekonomiku. „Väčšiu mieru solidarity prejavia silní a bohatí,“ konštatoval premiér. Odborníci sú skeptickí. „Vo všeobecnosti platí, že hospodársky rast viac stimulujú súkromné investície a súkromná spotreba ako to, že sa tie peniaze zozbierajú a použijú na rastové stimuly,“ myslí si hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Na nový odvod doplatia všetci
Ako už skôr informovali HN, banky budú po novom platiť odvod nielen z vkladov firiem, ale aj z vkladov ľudí. A to už od októbra tohto roku. Podľa opozície to bude obrovská brzda pre rast ekonomiky. „Banky budú všetku hotovosť presúvať do zahraničia. Na Slovensku tak bude nedostatok voľných prostriedkov a zákonite sa zvýšia úrokové sadzby,“ myslí si poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Banky tiež upozorňujú na riziká a pripomínajú, že naša banková daň bude po Maďarsku druhou najvyššou. „Pre akcionárov bude investovanie do slovenských bánk nezaujímavé. Banky budú následne menej úverovať,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Platiť budú veľkí
Firmy sa k plánom vlády zatiaľ nevyjadrujú. Šéf inštitútu Ineko Peter Goliaš si myslí, že zisk monopolov by mal byť regulovaný odborne nezávislými úradmi a nie politickými zásahmi.
Fico včera nespresnil, ako presne chce z vyzbieraných peňazí pomôcť ekonomike rásť. O ďalších parametroch úsporného balíka bude ešte rokovať Rada pre rozvoj a solidaritu.
Ficova Rada pre rozvoj a solidaritu však zrejme nenašla zhodu vo všetkom. Prezidentovi Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavovi Machunkovi sa totiž nový bankový odvod nepozdáva. „Keď Slovensku znížili rating pred zhruba troma-štyrmi mesiacmi, tak jeden z dôvodov, prečo tak spravili, bola aj obava z dostupnosti úverov na Slovensku, a tým aj zhoršenie podnikateľského prostredia,“ tvrdí Machunka.
Dôchodkové zmeny
Premiér však potvrdil aj avizované zemetrasenie v slovenských penziách. Zmenám sa nevyhne prvý ani druhý dôchodkový pilier. „Penzijný systém v takom stave, v akom je teraz, je finančne neudržateľný,“ tvrdí premiér. Dôchodky z prvého piliera sa tak budú zvyšovať o pevnú sumu pre všetkých rovnakú. V tomto roku sa táto suma vyráta podľa súčasného modelu. O koľko sa dôchodcom zvýšia penzie tak bude závisieť od rastu cien a priemernej mzdy. Od budúceho roku by do hry mala vstúpiť aj dôchodcovská inflácia. Po roku 2016 zároveň začneme chodiť do penzie neskôr, keďže vek odchodu do dôchodku bude závisieť od strednej dĺžky dožitia. Čím dlhšie budeme žiť, tým dlhšie budeme pracovať.
Dve alternatívy
Škrty čakajú aj odvody sporiteľov do druhého piliera. Premiér oznámil, že pre DSS-ky, s ktorými bude v najbližšom čase rokovať, má pripravené dve alternatívy budúcich zmien. Ako minulý týždeň informovali HN, prvým variantom by mohlo byť skresanie odvodov z 9 na 6 percent. Druhou alternatívou môže byť ešte výraznejší škrt odvodov, napríklad na štyri percentá s možnosťou dobrovoľného pripoistenia každého sporiteľa. „Takýto scenár je pre sporiteľov výhodný aj nevýhodný. Pre tých, ktorí majú vyšší príjem, je druhý scenár výhodnejší avšak za predpokladu, že by to pripoistenie bolo na úrovni štyroch-piatich percent. Väčšina sporiteľov by to však nechala na úrovni 12+6 percent,“ komentoval prerozdelenie dôchodkových odvodov ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.