Ich projekty na obnovu lesov boli kvalitnejšie ako ostatných. Splnili všetky podmienky, aby získali eurofondy. No aj napriek tomu sa tak nestalo. Reč je o niektorých lesníkoch, ktorí stále čakajú na vyše sedem miliónov eur.
Pôdohospodárska platobná agentúra si totiž vymyslela čudné pravidlá. Úspešným žiadateľom o peniaze z Bruselu nakázala doplniť k projektu niektoré ďalšie dokumenty. A dala im na to 60 dní. S tými, kto ich poslal skôr, bola podpísaná zmluva. Bez ohľadu na to, koľko bodov ich projekty získali. Platí pritom pravidlo, čím viac bodov, tým kvalitnejší projekt.
Ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré agentúra spadá, tvrdí, že to bolo preto, lebo na všetky úspešné projekty nemali dosť peňazí. Tie sa teraz snažia nájsť tam, kde sa eurofondy nečerpajú. „Počítalo sa s tým, že chýbajúce financie sa presunú z iných opatrení, pri ktorých je čerpanie nízke,“ povedal hovorca rezortu Juraj Kadáš. Spomedzi všetkých úspešných žiadateľov boli v tomto prípade zmluvy podpísané so stovkou z nich, zatiaľ čo na deviatich peniaze nevyšli.
V rozpore s pravidlami
Jedným z nich je aj Jozef Kupec z pozemkového spoločenstva z Ochtiny. Ten so svojím projektom na ozdravovanie smrekových lesov a výstavbu protipožiarnych ciest, ktorý bol ohodnotený vysokým počtom bodov, stále čaká na 663-tisíc eur. Dokumenty pritom posielal zároveň s iným žiadateľom, s ktorým platobná agentúra zmluvu podpísala. „Čo na to mám povedať? Je to čudné.“
Odborníci na eurofondy sú z postupu agentúry rozčarovaní. Juraj Antal z Občianskeho združenia Dobré eurofondy, ktoré na problémy upozornilo, zdôraznil, že dokumenty mali lesníci dodať v lete 2010 a zmluvy sa podpisovali až koncom vlaňajšieho roka. „Podpisovanie zmlúv mimo bodového poradia, ktoré je jediným objektívnym hodnotením kvality projektu, je v rozpore s pravidlami platobnej agentúry,“ reagoval.
Podľa šéfa poradenskej firmy Premier Consulting Miroslava Lopatu je kritérium štátnej agentúry absurdné. „Výzvu na doplnenie dokumentov totiž nedostali všetci v rovnaký deň,“ poznamenal s tým, že tí, ku ktorým sa informácia dostala skôr, boli zvýhodnení. Ak by to Brusel kontroloval, podľa neho hrozí, že časť peňazí by sme museli vrátiť. Európska komisia HN včera informovala, že o probléme vie. Ministerstvu odkázali, že pri projektoch s lepším bodovaním by mala byť podpísaná aj zmluva. Očakávajú preto nápravu. „V tejto chvíli vieme o tom, že slovenské orgány majú v úmysle navrhnúť finančné posilnenie tohto opatrenia, aby situáciu vyriešili,“ informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Problémy trvajú roky
Problémy pri projektoch v tejto spornej výzve na obnovu lesov sa neobjavili prvýkrát. Ťahajú sa ešte od čias bývalej vlády. Vtedy niektorí urbári z Liptova poukázali na to, že ich projekty neuspeli napriek tomu, že spĺňali všetky požiadavky.
Za ten čas už niektorí úspešní žiadatelia stratili o peniaze z Bruselu záujem. „V platobnej agentúre nám povedali, že peniaze budú, že ich musia presunúť z iných fondov. Informoval som sa o tom už vlani, odvtedy sa nič neudialo,“ posťažoval sa Karol Krajč z Urbárskeho pozemkového spoločenstva z Vikartoviec. Zhruba za 900-tisíc eur chceli prihnojiť kyslú pôdu v smrekovom lese. „U nás to už nemá ani význam robiť. Les s rozlohou sto hektárov nám už za tie roky zmizol. Bola veterná kalamita,“ dodáva.