Eurozóna, ktorá sa zmieta v dlhovej kríze, sa môže zvolením Francoisa Hollanda – ľavicového kandidáta francúzskych prezidentských volieb – rozdeliť na dva vyhranené tábory. Tvrdia to viacerí analytici, ktorých oslovili HN.
Na jednej strane tak môžu byť zástancovia tvrdých rozpočtových škrtov, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na druhej tí, ktorí okrem úspor budú klásť dôraz aj na podporu ekonomík z verejných peňazí. Práve k tejto skupine inklinuje aj slovenská vláda. Aj preto jej šéf Robert Fico (Smer-SD) považuje víťazstvo francúzskej ľavice za lepší výsledok. Obaja lídri sa zhodujú, že ekonomiku treba naštartovať napríklad investíciami do infraštruktúry. „Vznikla nejaká myšlienka, že či by nemal vzniknúť prorastový pakt, tak ako vznikol pakt, ktorý stanovoval podmienky ozdravovať, tak by mal vzniknúť aj pakt, ktorý bude ukladať povinnosti investovať,“ povedal pre HN včera Fico.
Boj s dlhmi zostane
Holland chce kvôli svojím zámerom otvoriť Pakt rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom sa krajiny Európskej únie zaviazali k znižovaniu svojich deficitov. Presadiť chce napríklad spoločné eurobondy, z ktorých by sa mali financovať verejné projekty. Dohodnuté limity pre verejný dlh, či deficit sa však zrejme meniť nebudú. „Všetci si uvedomujeme, že prísne rozpočtové pravidlá aj sankcie musia platiť ďalej, aj nekalá koordinácia fiškálnych a hospodárskych politík aj možno koordinácia rozpočtov s európskou komisiou,“ hovorí Fico.
Víťazstvo Hollandea však podľa analytikov posmelí politikov, ktorí ako protikrízový nástroj presadzujú zvyšovanie výdavkov. „Pravdepodobne sa politicky posilní tábor tých, ktorí si pod spoločnou fiškálnou politikou nepredstavujú len prísne pravidlá a sankcie, ale aj impulzy pomáhajúce naštartovať ekonomiky krajín v problémoch,“ hovorí šéfredaktor portálu EurActiv.sk Radovan Geist.
„Dnes by mohli ostatné krajiny dostať odvahu a prikloniť sa na stranu Francúzska. To je veľké nebezpečenstvo. Eurozóna by nemusela byť jednotná. A bez jednotnosti sa dlhová kríza riešiť nedá,“ dodáva analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop.
Finančná daň a eurobondy
Spornou z pohľadu odborníkov nie je len snaha Hollanda doplniť fiškálnu zmluvu, ale napríklad aj vôľa vydávať eurobondy – spoločné európske cenné papiere, ktorými by sa financovala napríklad výstavba ciest, či zaviesť daň z finančných transakcií.
Eurobondy povedú podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského k ďalšiemu rastu zadlžovania. Vyššie zdanenie finančného sektora zasa zasiahne celú spoločnosť, keďže sa dotkne aj takých nástrojov ako poistky či dôchodkové fondy. „Aj preto sa tejto dani niekedy hovorí aj daň z dôchodku. Schopnosť tejto dane stabilizovať finančné trhy sa nepotvrdila,“ poznamenal Vlachynský. Ako dodal, Švédsko v 80. rokoch takúto daň zaviedlo a onedlho aj zrušilo.
Podľa Geista však viacero európskych politikov daň z finančných transakcií podporuje, preto je skôr už iba otázkou, ako bude nastavená. „Obmedzí špekulatívne finančné transakcie, zvyšujúce volatilitu trhov a prinesie prostriedky, ktoré možno investovať do reálnej ekonomiky,“ vraví.
Eurobondy v určitej forme budú podľa Geista nevyhnutné pre riešenie krízy a znovuoživenie ekonomík.
Podľa analytikov však Európa aj pod tlakom trhov nakoniec bude musieť nájsť i v týchto zásadných otázkach spoločnú reč.
„Myslím si, že rétorika sa vyostrí, ale nakoniec sa prijmú kompromisné riešenia. Dôvodom je podľa môjho názoru to, že dnes hrá prím v únii Nemecko,“ zhodnotil šéf Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.