Minister práce Ján Richter (Smer-SD) si totiž vzal príklad od svojho predchodcu Jozefa Mihála (SaS). Vybraným skupinám chce siahnuť na dávku v hmotnej núdzi. Išlo by napríklad o dlhodobo nezamestnaných, ktorí nespolupracujú s úradmi pri hľadaní si novej práce. Povedal do včera štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš (Smer-SD) v diskusnej relácii Analýzy a trendy v televízii TA3.
Najprv však sociálne odkázaným chcú ponúknuť viac možností, ako si zarobiť. Sankcie by prišli až vtedy, ak by pomocnú ruku odmietli.
O akú veľkú sumu z dávky by mohli ľudia prísť, ešte nie je presne známe. Rezort práce však uvažuje o skrátení príspevku až na polovicu. „Výška bude odstupňovaná na základe zásluhovosti,“ objasňuje hovorca ministerstva Michal Stuška. Podľa Ondruša je však v hre aj nahradenie dávok v hmotnej núdzi poskytovaním len základných potrieb.
Nezamestnaní s nárokom na dávku v hmotnej núdzi poberali doteraz mesačne približne 60 eur, po novom by teda mohli dostať len polovicu. Podobne chcel problematiku riešiť aj Mihál, ktorý navrhoval znížiť príspevok o tretinu. Richterova iniciatíva sa mu však nepáči. „Nebudem súhlasiť s vecami, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. To nepomôže ľuďom ani ekonomike.“ Podľa neho je zákon o pomoci v hmotnej núdzi potrebné zmeniť celý. Nie len novelizovať jeho časti.
Podobný názor má aj jeho stranícka kolegyňa, bývalá štátna tajomníčka rezortu Lucia Nicholsonová (SaS). Čiastkovými zmenami podľa nej vláda docieli pravý opak toho, čo plánuje, a teda otvorí dvere ľuďom, ktorí chcú systém zneužívať. Stuška však s kritikou nesúhlasí. Tvrdí, že v súčasnosti o zmenách diskutujú a zákon chcú „prekopať“. Novinka má byť zapracovaná do novely o pomoci v hmotnej núdzi, na ktorej ministerstvo pracuje. Hotová by mala byť v priebehu pol roka.
Riešia aktivačné práce
Podobne ako Mihál aj Richter sa chce v novele venovať i problematike aktivačných prác. Mestá totiž v momentálne neponúkajú dostatok miest. Stuška tvrdí, že ministerstvo v súčasnosti rokuje so Združením miest a obcí Slovenska, aby situáciu vyriešilo. Chcú, aby ponuka prác reálne zodpovedala počtu tých, ktorí o ňu majú záujem. „Chceme ponúknuť systém, aby si ľudia mohli tie peniaze vo väčšej miere odpracovať. Dokonca sa môže stať, že za určitých okolností dostanú od úradu práce viac peňazí ako doteraz,“ povedal pre HN Ondruš.
Koľko pracovných miest by boli reálne mestá schopné vytvoriť, nie je zatiaľ jasné. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Dvonča musia ministerstvu práce pri projekte pomôcť aj štátne inštitúcie, ako napríklad Štátne lesy či Vodohospodárske podniky pri úprave povodí. „V Nitre momentálne zamestnávame 40 ľudí. Robotu by sme však vedeli nájsť aj pre stovku ľudí, keďže jej je dosť. Dokonca sme zvažovali, že by sme ich rozdelili podľa sídlisk, aby nemuseli cestovať. Pomáhali by tak pri čistení ciest, chodníkov alebo úprave zelene,“ povedal Dvonč.
Iniciatívu rezortu práce víta Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Problematická by však podľa neho mohol byť zoznam aktivít, ktorú ministerstvo nezamestnaným s hmotnou dávkou ponúkne. „Musí byť dostatočný, ale nie zas veľmi, aby ho nevyužíval každý. Aj ten, kto na to nemá nárok.“