Ministerstvo financií očakáva v tomto roku o 361 miliónov eur nižšie príjmy, ako predpokladá schválený štátny rozpočet.
Napriek tomuto výpadku však šéf rezortu Peter Kažimír trvá na tom, že sa deficit verejných financií v tomto roku podarí udržať pod 3 % HDP. Rozpočtu majú pomôcť peniaze, ktoré štát získa od ľudí, ktorí opustili druhý dôchodkový pilier.
Čo na to experti?
Martin Baláž
Slovenská sporiteľňa
Počet ľudí, ktorí vystúpia z druhého piliera, by mohol dosiahnuť vládou plánované čísla - čo by dávalo dôvod pre rozpustenie rezervy týkajúcej sa druhého piliéra. Rezerva sa tvorila pre prípad, že by z 2. piliera vystúpilo menej ľudí - štát nechcel tieto peniaze rozdeliť skôr, ako bude vedieť, aká bude celková suma. Podľa posledných správ by odchod ľudí z 2. piliera mal mierne prekročiť pôvodné plánované čísla a teda ich môže použiť napríklad na krytie výpadku daní. Napriek tomu je však tento krok iba dočasný - nakoľko odlev sporiteľov z druhého piliera sa budúci rok nebude opakovať, vláda bude musieť tieto prostriedky ušetriť inde. Podobne aj zvýšenie vyplácania dividend zo štátnych podnikov bude mať trvalý efekt iba v prípade, že sa podarí zlepšiť aj ich hospodárenie. Budúci rok tak vláda bude musieť za tieto opatrenia nájsť náhradu a ešte navyše znížiť deficit o ďalších 0,5 % HDP. Stále však vnímame riziká smerom nadol v dôsledku možného výraznejšieho spomalenia ekonomiky, ktoré by so sebou nieslo ďalší pokles daňových príjmov.
Radovan Ďurana
INESS
Vysoký objem úspor sporiteľov umožní vláde rozpustiť rozpočtovanú 212 miliónov eur rezervu na krytie ostatných výdavkov. Reálna potreba dodatočných výdavkov, prípadne príjmov je teda zhruba 150 miliónov eur. Vo výdavkoch verejnej správy je naďalej veľa plytvania, nízkej pridanej hodnoty pre daňových poplatníkov. Ukončenie plytvania napríklad v oblasti rodinnej politky by mohlo priniesť ročne úspory až 270 miliónov eur
Peter Goliaš
INEKO
Vláda môže napríklad znížiť verejné investície a to najmä tie s otáznou pridanou hodnotou, ako napríklad investičné stimuly súkromným firmám či nákupy zložitých IT produktov. Priestor na zníženie existuje, keďže podľa Eurostatu tvorili verejné investície na Slovensku v roku 2011 2,29% HDP, zatiaľ čo v Nemecku len 1,65% HDP a v Rakúsku dokonca len 0,98% HDP.
Jiří Cihlář
Next Finance
Slovenská vláda bude bude musieť aj naďalej riešiť problémy svojich verejných financií. V nasledujúcom období k tomu pravdepodobne výrazne prispeje aj spomaľovanie ekonomiky z dôvodu krízy v Európe. Práve snaha o získanie dodatočných príjmov štátneho rozpočtu formou daňových zmien je podľa nás neefektívna, vedie len k zhoršovaniu podmienok na podnikanie firiem, čo je pre slovenskú ekonomiku kľúčové. Podľa nás by sa mali hľadať úspory na výdavkovej strane rozpočtu vo forme obmedzení pomoci určitých odvetví, ako je kultúra alebo šport, prípadne skúmať ďalšie mimorozpočtové položky.