Dosah zrušenia dvoch štátnych sviatkov na rast ekonomiky nebude taký veľký, ako prezentovala vláda. Podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií by mala vďaka dvom pracovným dňom navyše ekonomika narásť o 4 desatiny percenta HDP, a tým vykompenzovať negatívny vplyv konsolidačného balíčka v rovnakej výške. Podľa analytikov však ich vládni kolegovia počítali zle. „Odhadujeme, že vplyv zrušenia jedného alebo dvoch sviatkov bude na ekonomiku zanedbateľný a bude sa blížiť k nule. V našich prognózach ekonomického rastu zrušenie sviatkov nezohľadňujeme,“ vraví Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Ďalší argument vlády, že Slovensko patrí v Európskej únii medzi krajiny s najvyšším počtom štátnych sviatkov, je však pravdivý. V rebríčku HN sme sa spolu s Cyprom vďaka 15 štátnym sviatkom, počas ktorých je pracovné voľno, umiestnili na prvom mieste.
Najviac sviatkov v EÚ
Priemerný počet štátnych sviatkov spomedzi členských krajín únie je 12. S 15 dňami je teda Slovensko až o štvrtinu nad priemerom. Zdatne nám sekundujú najmä prímorské krajiny ako Cyprus, Malta a Portugalsko. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú štáty z Britských ostrovov, Írsko a Veľká Británia, v ktorých napočítajú zamestnanci sviatky na dvoch rukách.
Zvláštnu pozíciu majú Španielsko a Nemecko s jedenástimi, respektíve s deviatimi štátnymi sviatkami. Pri týchto krajinách sme zarátali len sviatky na celoštátnej úrovni. Jednotlivé spolkové krajiny alebo regióny si totiž môžu vyhlásiť vlastné sviatky, pracovné voľno však platí len ich území. V menšom meradle je tak aj pri ďalších krajinách, v niektorých počet voľných dní závisí dokonca aj od vierovyznanie zamestnanca.
Zaujímavosťou je, že napriek veľkému množstvu sviatkov s celoeurópskym rozmerom, všetky krajiny Európskej únie majú len dva spoločné štátne sviatky, 1. január a 25. december.
Dopyt je dôležitejší ako počet sviatkov
Prvenstvo Slovenska vo sviatkovom rebríčku EÚ neznamená z ekonomického hľadiska nič prevratné. „Počet štátnych sviatkov má skôr vplyv na mzdové náklady zamestnávateľov než na samotnú výkonnosť ekonomiky. Tá spolu s daňovými príjmami závisí skôr od dopytu po výrobkoch a službách ako od počtu pracovných dní,“ vraví Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne. V našich podmienkach totiž platí, že časť ekonomiky funguje bez ohľadu na to, či je pracovný deň alebo sviatok. Niektoré servisné centrá, ktoré napríklad obsluhujú klientov zo zahraničia, sa skôr riadia kalendárom týchto krajín. „Niektoré výrobné podniky rovnako v prípade silného dopytu neprerušujú výrobu ani počas sviatkov,“ dodáva Koršňák.
Zrušenie dvoch štátnych sviatkov zrejme nepomôže rastu HDP štyrmi desatinami percenta, ako prezentovala vláda. „Čisto matematicky by jeden pracovný deň navyše mohol zvýšiť HDP Slovenska o štyri desatiny, a to za predpokladu, že sa v súčasnosti vytvorí počas sviatku nulový HDP a zrušením sviatku by sa vytvoril HDP rovnajúci sa priemernému dennému výkonu ekonomiky,“ vysvetľuje Koršňák.
„Firmy, ktoré majú veľa objednávok, pracujú nepretržite. Rovnako aj maloobchodné predajne bývajú bežne otvorené aj vo sviatky a často vtedy dosahujú vyššie tržby,“ vraví Baláž. Zníženie počtu sviatkov tak ovplyvní najmä výšku mzdových nákladov firiem, keďže počas sviatkov musia vyplácať ku mzde príplatky. Podľa Baláža by však nemalo ísť významnejšiu sumu.
Niektorým sektorom ekonomiky by zrušenie štátnych sviatkov mohlo aj uškodiť. „Príkladom je sektor turistického ruchu, kde sa to môže prejaviť aj na znížení počtu domácej klientely, ktorá často využíva predĺžené víkendy na rekreáciu v tuzemsku,“ uzatvára Koršňák.