Boj s dlhovou krízou, ktorá môže položiť eurozónu aj spoločnú menu, sa začína vo veľkom vymykať lídrom členských štátov spod kontroly. Od včerajšieho kľúčového summitu v Bruseli, keď mali vyvrcholiť niekoľkomesačné rokovania, celý finančný svet očakával jasné riešenia. Nákaza z Grécka sa už totiž šíri aj do Talianska a Španielska. Ešte pred začiatkom stretnutia sa však začali množiť hlasy, že dohoda opäť nepadne a čakať sa bude na ďalší summit. Čas sa kráti, varujú odborníci. „Množstvo riešení sa neustále zmenšuje a narastajúce zadlženie spolu s negatívnym vývojom ekonomík prinášajú obrovské riziko udržateľnosti súčasnej situácie,“ hodnotí Karol Piovarcsy zo Saxo Bank.
Banky sú skúpe
Eurozóna mala včera vyriešiť najmä – koľko dlhov odpustiť Grécku, aby malo šancu sa spamätať, koľko peňazí naliať do bánk a ako bezbolestne zvýšiť kapacitu záchranného fondu euroval. Najväčším problémom bol odpis dlhov Aténam. Európske banky odmietajú prísť o polovicu z nich, o čo ich žiada eurozóna. Inak sa podľa lídrov na trhy nikdy nevráti. „Je teraz potrebné maximálne posilniť základy eurozóny,“ vyzývala nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Lídri rokovali aj o nastavení trvalého eurovalu. Slovensko však podľa premiérky Ivety Radičovej nesúhlasí s tým, aby sa jeho kapacita zvyšovala bez toho, aby mal prísnejšie pravidlá.
Kríza už tlačí na firmy
Na neschopnosť eurozóny zmierniť dlhovú krízu už doplácajú aj firmy.
Ich očakávania sa rapídne zhoršujú. Podľa júnového Indexu podnikateľského očakávania spoločnosti Deloitte, v zlepšenie situácie u nás verili viac ako štyri pätiny topmanažérov, v septembri málo nad 10 percent. „Pociťujú spomaľovanie ekonomického rastu a odbytu. Navyše sa obávajú, že dôjde k ešte výraznejšiemu poklesu,“ objasňuje Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Na prípadnú nedohodu lídrov dnes určite zareagujú aj trhy. Akcie bánk padali už včera.