Každý štvrtý stavebník je falošný živnostník. V skutočnosti vykonáva závislú prácu, a teda by mal byť zamestnancom. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
Firmy však tvrdia, že často nemajú na výber -- ako zamestnancov si týchto ľudí nedokážu udržať. "Nemáme také zákazky, ktoré by niektoré remeslá mohli zamestnať počas celého roka," hovorí ekonomická riaditeľka spoločnosti Bau3Mex Gabriela Tátošová.
Daňovo-odvodová reforma z dielne ministerstva financií, ktorá počíta s vyššími odvodmi pre živnostníkov, preto niektorými stavebnými firmami otrasie. Práca kvázi živnostníkov totiž zdražie. Práve im totiž stúpnu odvody po nahradení paušálnych výdavkov životným minimom. "Určite to ohrozí finančnú stabilitu hlavne malých a stredných stavebných firiem," povedal prezident Združenia stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč.
Sú alebo nie sú?
Živnostníci pracujú aj pre stavebno-obchodnú firmu Rekon. "Zamestnávame aj živnostníkov, ale určite nepracujú ako zamestnanci," tvrdí obchodno-technický riaditeľ spoločnosti Andrej Thiel. "Pracujú aj pre iné stavebné firmy. Sú to samostatní podnikatelia, ktorí pre nás vykonávajú tesárske, murárske a iné práce," vysvetľuje. Ak sa im zvýšia náklady, prejaví sa to aj v cenách firiem za stavebné práce, podotkol.
Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku napríklad murári nie sú pravými živnostníkmi. "Títo pracovníci väčšinou nemajú žiadne výdavky. Môže murár samostatne ako živnostník vykonávať svoju činnosť? Nemôže. Vôbec sa nemôže správať ako živnostník."
Práce je málo
Stavebníkov pritom sužuje pokles objednávok aj tržieb. "Tie povinnosti, ktoré má zamestnávateľ voči inštitúciám, ako je Sociálna poisťovňa, by nás položili," priznáva Tátošová.
Rezort financií sa napriek tomu ďalšieho tvrdého dosahu na stavbárov neobáva. "Ministerstvo má skôr obavy o stabilitu celých verejných financií v prípade, že daňovo-odvodová reforma prijatá nebude," povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.
Za poctivé živnosti
Problém je aj v tom, že živnosť v stavebníctve môže získať ktokoľvek, myslí si Vladimír Sirotka. "Vznikajú živnosti, ktoré sú skrytou závislou činnosťou. Je otázka, či je to z donútenia, alebo je to ekonomicky výhodné pre obidve strany." Ako ďalej dodal, rozmach falošných činností má na konte aj štát, ktorý štedro dotuje tých, ktorí sa rozhodnú podnikať. "Každý, kto požiada štát, dostane dotáciu pri založení živnosti. Oceňujeme podporu zo strany štátu, ale mala by spĺňať nejaké kritériá," poznamenal.
"V bežnej praxi je to tak, že keď firma príde o zamestnancov, tak tí bývalí pracovníci si založia živnosť a skúsia si zabezpečiť nejakú zákazku. Bohužiaľ, v stavebníctve je vytvorenie živnosti voľné, takže si ju môže založiť hocikto," pridáva sa Lukáč.
Združenie aj asociácia malých podnikov sa preto snažia o to, aby bolo pridelenie živnostenského oprávnenia v stavebníctve viazané napríklad na vzdelanie alebo prax.