Vyššie odvody zvýšia už dnes rekordnú nezamestnanosť. Odkazujú vláde zamestnávatelia, podľa ktorých návrh vlády na zjednotenie odvodových stropov na 5-násobok priemernej mzdy môže firmy zabolieť ešte viac ako už avizované zvýšovanie dane z príjmu na 23 percent. „Zvyšovanie daní považujeme za zlý krok, za ešte horší zvyšovanie odvodov,“ konštatoval prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Dôvodom je fakt, že zamestnávatelia platia za svojich ľudí takmer dvakrát viac na odvodoch ako samotný pracujúci. Či vláda v rámci ozdravovania verejných financií tento návrh schváli zatiaľ nie je jasné. „Odvodové stropy sú predmetom ďalšej diskusie, je to otvorená otázka,“ uviedol predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Firmy aj ľudia
Negatívnu zmenu vo svojich peňaženkách by tak nepocítili už len ľudia s vysokonadštandardnými príjmami. O pár eur mesačne by si pohoršili všetci tí, ktorí zarábajú viac ako 1 180 eur, čo je zasa strop na hranici 1,5-násobku priemernej mzdy. V roku 2010 ich pritom podľa Sociálnej poisťovne bolo okolo štvrť milióna. V súčasnosti totiž existujú tri rôzne maximálne vymeriavacie základy pre platenie odvodov v závislosti od typu poistenia. Pri nemocenskom či garančnom poistení tento strop predstavuje práve 1,5-násobok, pri verejnom zdravotnom poistení 3-násobok a pri dôchodcovskom a invalidnom poistení 4-násobok priemernej mzdy. Z príjmu nad túto hranicu sa teda odvody neplatia.
Kým zamestnanec po novom mesačne odvedie zo svojej hrubej mzdy 13,4 percenta na zdravotné a sociálne odvody, jeho zamestnávateľ 35,2 percenta. Podľa šéfa Asociácie personálnych agentúr a predsedu predstavenstva spoločnosti Trenkwalder Luboša Sirotu jedným z neblahých dôsledkov tohto opatrenia môže byť aj z tohto dôvodu vyššia nezamestnanosť.
V prípade, že by sa stropy pre platenie odvodov zjednotili na navrhovanej hranici 5-násobku, zamestnanec s hrubou mzdou 2500 eur by na odvodoch zaplatil mesačne o vyše 24 eur viac a jeho zamestnávateľovi by sa zvýšili náklady o ďalších 36 eur. Najvýraznejšiu príťaž by však pocítili ľudia, a ich zamestnávatelia, ktorí v súčasnosti zarábajú nad 3144, čo je maximálny strop pre platenie odvodov v budúcom roku, teda 4-násobok priemernej mzdy. Napríklad zamestnanec s hrubou mzdou 3500 eur mesačne by pre štát znamenal približne až 340 eur na mesačných odvodoch navyše oproti súčasnosti.
Nižšie platy
Ekonómovia považujú samotné zjednocovanie odvodových stropov za prospešné opatrenie, ktoré môže stransparentniť odvodový systém. „Otázne je, či päťnásobok nie je príliš veľa,“ zamýšľa sa prognostik SAV Vladimír Balaž. Na Slovensku totiž chýbajú služby, ktoré by zodpovedali takémuto odvodovému zaťaženiu. Vyššie dane a odvodové stropy sa zároveň nemusia odzrkadliť v samotnom výbere. „Zamestnávatelia môžu vo väčšej miere využívať alternatívne formy zamestnávania, platenie vyšších odvodov môžu obísť znížením miezd svojim zamestnancom s tým, že raz za rok im jednorázovo zaplatia, povedzme, päťnásobok ich mesačnej mzdy,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Dodáva, že dôsledky plynúce zo zvyšovania daní a odvodov môžu v konečnom dôsledku zhoršiť imidž našej krajiny v zahraničí.
Na druhej strane analytik inštitútu INEKO Peter Goliáš si nemyslí, že toto je ideálny spôsob ako zlepšiť finančnú situáciu Sociálnej poisťovne a problémy v zdravotníctve. „Vláda by mala namiesto zvyšovania priamych daní a odvodov zaviesť odvodovú neutralitu, v oblasti prvého dôchodkového piliera presadiť postupné predlžovanie dôchodkového veku a spomalenie rastu budúcich dôchodkov a v oblasti zdravotníctva zvýšiť transparentnosť, najmä pri nákupoch nemocníc, tak, aby sa tam menej kradlo a aby sa zastavil rast dlhu,“ hovorí.