Ak by Katalánci naplnili svoje hrozby a odtrhli sa od Španielska, v Európe by sa spustila lavína problémov. Z krátkodobého hľadiska by sa opäť otvoril problém obrovskej nestability v únii a otázka rozpadu eurozóny. Na finančných trhoch by nastala panika, ktorá by ovplyvnila ekonomiku eurozóny, a ako uvádza analytik J&T Banky Stanislav Pánis, pravdepodobne aj stav verejných financií jednotlivých krajín. Dosahy by sa však niesli v dvoch hlavných rovinách.
„Toto je to posledné, čo Brusel potrebuje“
Odtrhnutie Katalánska od Madridu by de facto znamenalo, že prvá krajina by vystúpila z Európskej únie a eurozóny. Z ekonomického hľadiska by tým veľmi utrpelo ako prvé Španielsko, keďže Katalánsko je jeho najväčší región. Krajina by stratila 16 percent obyvateľov a jej HDP by sa znížil asi o 20 až 25 percent a dostal sa tak na úroveň Grécka či Portugalska. V lete tohto roka Španieli síce požiadali o 100 miliárd eur pre svoje banky, ale neskôr sa ukázalo, že budú potrebovať menej, najmä kvôli nastoleným reformám. Ak by však Katalánsko trvalo na svojom, španielska kasa by prišla asi o 20 miliárd ročne z tamojších daní. A práve to je jeden z dôvodov, ktorý sa Kataláncom nepáči. Centrálna vláda im totiž posiela menej peňazí, ako oni odovzdávajú na daniach. Strata týchto príjmov by španielske dlhové problémy iba znásobila a ozdravenie ekonomiky výrazne spomalila. Niektorí analytici sa v tomto smere neboja hovoriť aj o bankrote. No ako by sa týmto zvýšil dlh eurozóny, si dnes nikto netrúfa vyčísliť.
Druhým problémom by bol dominový efekt, ktorý by ohrozoval nielen Španielsko, ale najmä celú eurozónu. Ostatné regióny ako Baskicko či Kanárske ostrovy môžu totiž v Kataláncoch vidieť príklad. „Aj v rámci únie sa otvorí Pandorina skrina, čo s ostatnými krajinami, ktoré majú podobné problémy – v Belgicku či Británii. Budú nasledovať Kataláncov? Toto je to posledné, čo Brusel potrebuje,“ hovorí Blanka Koleníková, analytička londýnskej spoločnosti IHS Global. Následne by v Bruseli vznikol „chaos“, keďže jednotlivé regióny by sa na úniovej úrovni zastupovali sami. „Proces dosiahnutia konsenzu na úniovej úrovni je obťažný už pri súčasnom počte členských krajín, jeho nárastom by sa ešte viac skomplikoval,“ dodáva analytik PPF Asset Management Jakub Krátky. Prinieslo by to aj rad administratívnych problémov so vznikom, zánikom či úpravou mnohých inštitúcií v rámci únie.
Katalánci dajú facku sami sebe
Ak sa umožní odchod Kataláncom, bude to znamenať, že sa zmenia zákony. Vyhlásiť samostatnosť na regionálnej úrovni neumožňuje zmluva o EÚ ani španielska ústava. Referendum by sa tak muselo vyhlásiť celoplošne, v celom Španielsku. Ak by sa predsa len Španielsko unavilo a povedalo si, že ak chcú odísť, nech idú, a referendum by bolo úspešné, samostatnosťou by sa automaticky vyradili z členstva v únii i eurozóne. „Eurozóna by sa nerozpadla, kým by sa Katalánci osamostatnili (spomína sa rok 2020 – pozn. red.) a únia by dovtedy prijala opatrenia, ktoré by rozpadu predišli,“ dodáva Koleníková.
Katalánsko, ktoré si už raz muselo požičať asi päť miliárd eur od Španielska, by si tak vykopalo vlastný hrob.
Odtrhnutie by síce znamenalo, že všetky dane by mohli použiť na rozvoj vlastného regiónu, no náklady štátu by tiež narástli, keďže by si museli sami financovať verejné služby, ktoré dnes pokrýva španielska vláda. Okrem toho sídlia v Katalánsku tri veľké banky, CaixaBank, Sabadell a Catalunya Banc, ktorých aktíva sú dohromady asi 590 miliárd eur, čo je viac ako päťkrát viac, ako je veľkosť samotnej ekonomiky. Posledná z troch spomínaných už raz bola zachraňovaná a tamojšie banky by sa navyše vďaka osamostatneniu regiónu odstrihli od lacných pôžičiek od ECB. „V prípade otrasov na finančných trhoch je to veľmi nebezpečné, keďže prípadná pomoc bankám de facto bankrotuje verejné financie. Príkladom je Írsko,“ hodnotí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy. S veľkou pravdepodobnosťou by Katalánci zdedili aj alikvotnú časť španielskych dlhov, pričom už tá samotná katalánska patrí dnes medzi tie najzadlženejšie.