Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.07.2021, 10:25 Aktualizované dňa 09.07.2021 o 11:15

Z každého eura vytvoreného v ekonomike štát v tomto roku vezme 52 centov

Nadácia F. A. Hayeka dnes zverejnila výsledky Analýzy verejných výdavkov a daňového a príspevkového zaťaženia na Slovensku.

Z každého eura vytvoreného v ekonomike štát v tomto roku vezme 52 centov
Zdroj: Reuters

Daňovníci museli v tomto roku odpracovať 190 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod verejnej správy a samospráv. V porovnaní s vlaňajškom je to o osem dní dlhšie.

Ide o vôbec najhorší výsledok v histórii meraní na Slovensku od roku 1999. Tieto výsledky vyplývajú z analýzy verejných výdavkov a daňového a príspevkového zaťaženia na Slovensku pre súčasný rok, ktorú zostavila Nadácia F. A. Hayeka.

"Za tento rok predstavuje odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike 51,98 percenta hrubého domáceho produktu. Znamená to, že z každého eura vytvoreného v slovenskej ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí 52 centov. Pod tohtoročným posunom Dňa daňovej slobody sa podpísal pretrvávajúci nepriaznivý stav verejných financií," uviedli analytici nadácie Tomáš Púchly a Martin Reguli.

Navýšenie výdavkov

Druhá vlna pandémie nového koronavírusu si vynútila zvýšenie výdavkov výrazne nad rámec pôvodných očakávaní rozpočtu. Vláda preto v máji štátny rozpočet pre tento rok zreálnila a zároveň vytvorila rezervy aj na prípadnú tretiu vlnu pandémie.

Slovensko by sa podľa aktuálnych prognóz Inštitútu finančnej politiky malo v tomto roku vrátiť k rastu ekonomiky na úroveň 4,6 percenta. Tieto odhady však nepočítajú s prípadnými vplyvmi tretej vlny pandémie.

Predchádzajúce vlády nevyužili dobré časy na vytvorenie rozpočtových rezerv, Slovensko už vstupovalo do tohto zložitého obdobia finančne nepripravené. K aktuálnemu zhoršeniu stavu prispelo podľa analytikov aj to, že súčasná vláda aj pri vysoko deficitnom rozpočte pokračuje v prijímaní nových opatrení a výdavkov.

"Vychádzame z prognózy IFP, podľa ktorej priemerná hrubá mesačná mzda tento rok dosiahne 1203 eur. Zamestnanec s touto mzdou však v skutočnosti stojí mesačne svoju firmu 1626,46 eura. Cenu jeho práce výrazne navyšujú odvody, ktoré zaňho musí platiť zamestnávateľ. Po zaplatení povinných poistných a tiež dane z príjmu fyzických osôb potom priemernému zamestnancovi ostane čistá mzda vo výške 915,29 eura," pokračujú analytici.

Výrazný posun 

Pri každom jednom nákupe navyše platia ľudia daň z pridanej hodnoty. Pri nákupe niektorých tovarov, ako pohonných látok, alkoholu či tabakových výrobkov, platia aj spotrebné dane.

Do celkového daňového zaťaženia vstupujú aj miestne dane a tiež povinné platby. Po odpočítaní aj všetkých nepriamych daní a povinných platieb zostane na vlastné potreby pracujúcemu 764,06 eura. Z celkovej ceny jeho práce je to presne 46,98 percenta zo sumy, ktorú za jeho prácu platí zamestnávateľ.

"Výrazný posun Dňa daňovej slobody naznačuje, že nás v najbližších rokoch môže čakať zvýšenie efektívneho daňového zaťaženia. Možno to označiť za neželaný vývoj najmä v situácii, keď je potrebné podnikateľom postihnutým koronakrízou pomôcť," hovorí viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov Miriam Galandová.

Podľa nej sú ďalším problémom zmeny, ktoré sú zavádzané novou legislatívou a často nie sú v súlade s deklarovaným cieľom - zlepšiť podnikateľské prostredie a zjednodušiť daňový systém.

"Ak má vláda záujem realizovať daňovú reformu, najprv musí dôkladne nastaviť jej koncepciu a ciele, a až potom pripravovať paragrafové znenie zákona. Zároveň by sme preferovali namiesto neustálej zmeny legislatívy, aby sa vláda zamerala viac na efektívny výber daní, čím by prirodzene malo dôjsť k zníženiu daňových únikov," dodala Galandová.

Deň daňovej slobody 2021 by hnky on Scribd

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.