Jeden z najväčších investičných projektov na Slovensku bude meškať. Po tom, čo niekoľko týždňov hrozbu odkladu dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach kritizoval premiér Robert Fico, to priznal aj hlavný investor stavby – talianska skupina Enel. Štát spolu s Enelom spoluvlastní Slovenské elektrárne, ktoré Mochovce stavajú. Po novom budú bloky hotové v roku 2014 a 2015, potvrdil v Rozhovore týždňa pre HN šéf elektrární Paolo Ruzzini (na snímke).
Kto to zaplatí
Pre štát to znamená, že dividendy z podniku neuvidí skôr, ako po roku 2015, a zároveň príjmy z predaja elektriny vyprodukovanej novými blokmi začnú pritekať neskôr. Okrem toho bude drahšia aj samotná výstavba elektrární. Fico spomína sumu 800 miliónov eur, ktoré má Enel žiadať od štátu.
Ruzzini to odmieta s tým, že celkové predraženie ešte nemajú spočítané. „Slovenské elektrárne stále kryjú náklady zo svojich vlastných zdrojov bez toho, aby žiadali nejaké financie od vlády alebo aby žiadali o štátne formy pomoci.“
Štát a Enel by sa mali do niekoľkých týždňov dohodnúť, ako zaplatiť dostavbu blokov. Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča nechcú, aby to malo vplyv na rozpočet. „Chceme tiež docieliť čo najskoršiu dostavbu a spustenie.“ Enel zase odkazuje, že očakáva od vlády podporu.
Prečo meškajú
Bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Martin Chren (SaS) hovorí, že štát vždy dostavbu podporoval. „Bohužiaľ, hlavné problémy idú na vrub Enelu, ktorý to má na starosti, a ktorý si na riadenie výstavby nekontrahoval generálneho dodávateľa.“
Podľa Ruzziniho sú za meškaním najmä externé vplyvy. Firma musela zaktualizovať projekt dostavby, nájsť dostatočne kvalifikovaných dodávateľov či splniť prísnejšie bezpečnostné požiadavky na atómové elektrárne.
Managing partner spoločnosti KPMG Ľuboš Vančo však takéto oneskorenie nevníma príliš negatívne. „Štátne Slovenské elektrárne neboli schopné túto jadrovú elektráreň dostavať za 20 rokov. Tento typ meškania sa mi preto nezdá príliš dramatický,“ vraví.
Ficov kabinet to však vidí inak. Považuje to za zlyhanie väčšinového akcionára Slovenských elektrárni – Enel. Vinníkom má byť aj vláda Ivety Radičovej, ktorá podľa Fica dostatočne nestála na krku investorovi. Vančo však za dôvodmi meškania vidí viacero dôvodov. Medzi ne má patriť neskúsenosť Enelu vo výstavbe jadrovej elektrárne, ale aj samotná bezpečnosť.
Prísnejšie opatrenia na dostavbu reaktorov v jadrových elektrárňach nariadila Európska únia, a to po atómovej havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime ešte v roku 2010. Aj preto meškania dostavby jadrových elektrární vo svete nie sú výnimočné. V minulosti meškala napríklad výstavba Temelína, teraz je v oneskorení elektráreň vo francúzskom Flamanville či vo Fínsku. „Dostavba tamojšej elektrárne mešká už tri roky. Mala byť hotová už v roku 2009, teraz je začiatok roka 2013 a ešte stále nie je spustená,“ konštatoval Vančo. V tomto prípade však Európska komisia preveruje firmy pre podozrenie z kartelu. O náročnosti výstavby reaktorov svedčia aj údaje Svetovej jadrovej asociácie. Podľa nich stojí investora každý rok navyše 770 miliónov eur.