S rastúcim verejným dlhom silnejú medzi stranami aj hlasy za vyššie dane. Najsilnejšie politické strany už hovoria, kto by mal v roku 2012 platiť štátu viac, aby sa udržal deficit na plánovanej úrovni 4,6 percenta HDP. "Pôjde o dôslednú regulačnú politiku a novú daňovú politiku orientovanú na solidárnosť bohatých firiem a bohatých ľudí, tak aby ľudia s nízkymi a strednými prijímami pocítili dôsledky krízy minimálne," vraví hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš.
Smer plánuje rozbiť rovnú daň -- chce totiž zvýšiť daň z príjmu z 19 na 25 percent pre ľudí s ročným zárobkom nad 33-tisíc eur. Priplatili by si aj firmy, ktoré zarobia viac ako 30 miliónov ročne. Ich daň z príjmu by stúpla na 22 percent. Medzi nimi by mali byť veľkí exportéri a banky.
Pravica chce zachovať rovnú daň
Najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS chce peniaze do štátnej kasy napríklad zo znižovania výdavkov na stavebné sporenie, či v zlepšovaní hospodárenie nielen nemocníc, ale aj štátnych podnikov. "Čo sa týka príjmovej stránky, ak to bude nevyhnutné, tak v daňovej oblasti predovšetkým riešenie otázky nepriamych daní, spotrebných daní, daní z nehnuteľností a enviromentálnych daní," hovorí poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ-DS).
S vyššími daňami nesúhlasí SaS, ktorá si vie predstaviť maximálne zjednotenie sadzieb DPH. Na lieky a knihy totiž dnes platí znížená 10-percentná sadzba. Most-Híd zas bráni výrobcov vína a tvrdí: daň na víno odmietame. Vyššie zdanenie bohatých si pritom vie predstaviť aj KDH. Nešlo by však o zvýšenie priamych daní, ale o daň z luxusu, kedy by na niektoré tovary a služby stúpla DPH.
Hrozí ďalší prepad
Od roku 2008, kedy aj na Slovensko dorazila kríza, totiž stúpol náš verejný dlh o vyše 12 miliárd eur na takmer 31 miliárd. Takýto luxus si už nemôžeme dovoliť, zhodujú sa viacerí odborníci. Odporúčajú hlavne skoré zavedenie reforiem. "Konsolidácia nebude možná bez okamžitého prijatia zmien vo valorizácii dôchodkov, zvyšovania veku odchodu do dôchodku a znižovania miery zásluhovosti," povedal analytika Juraj Karpiš z inštitútu INESS.
Hrozí tiež, že očakávané príjmy štátu nabúra mierna recesia v eurozóne. Výkon ekonomiky v budúcom roku sa podľa niektorých bánk môže výrazne odchýliť od 1,7-percentného rastu, s ktorým počíta rezort financií v rozpočte. Štátu by sa v prípade horšieho vývoja scvrkli príjmy o stovky miliónov eur. Ak by teda bolo zvýšenie daní nevyhnutné, je lepšie viac zdaniť spotrebu než škrtať priamo z výplatných pások, tvrdia tiež experti. "Ak by došlo k zvýšeniu priamych daní, mohlo by to oslabiť hospodársky rast," hovorí riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.