Daňové úľavy a nízke poplatky, pre tieto dôvody sa podľa väčšiny oslovených ekonómov oplatí sporiteľom pripoistiť sa na dôchodkové sporenie o dve percentá navyše. „Ja osobne v tom mám jasno a pripoistenie určite využijem. Každý sporiteľ, ktorý si vie spojiť tieto dve veci, by mal racionálne zaujať podobné stanovisko,“ radí odborník na druhý pilier Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela.
Vláda totiž plánuje znížiť odvody do druhého piliera zo súčasných 9 na 3 alebo 4 percentá. Sociálnej poisťovni tak štát presunie až okolo 600 miliónov eur. Sporitelia však budú môcť dobrovoľne odvádzať 2 percentá navyše, o ktoré si budú môcť znížiť základ dane.
Čistý príjem sa tak zníži o niekoľko eur menej, než stúpnu odvody na súkromné penzie.
Najnižšie náklady
Dôchodkové pripoistenia sa oplatí len tým sporiteľom, ktorých základ dane je vyšší než nezdaniteľná časť základu dane, teda vyše 302 eur. Tí, ktorí zarábajú menej, neplatia daň z príjmu, teda daňové zvýhodnenie nevyužijú a prídu tak o najväčšiu výhodu dobrovoľného pripoistenia.
Okrem daňového zvýhodnenia odborníci vyzdvihujú aj nízke poplatky sporenia v druhom pilieri. Pokiaľ by si sporitelia namiesto druhého piliera ukladali svoje úspory napríklad do podielových fondov, práve na poplatkoch by správcovským spoločnostiam zaplatili oveľa viac. „S poplatkami na úrovni 0,3 percenta ročne sú investície v druhom pilieri štvor- až päťnásobne lacnejšie ako nákup podielového fondu s podobným profilom portfólia a takmer 10-krát lacnejšie ako investície v treťom pilieri,“ pripomína ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Z radov ekonómov však zaznievajú aj hlasy, ktoré dobrovoľné pripoistenie na dôchodok neodporúčajú. Riaditeľovi inštitútu INEKO Petrovi Goliašovi prekáža, že hoci ide o dobrovoľné sporenie, sporiteľ aj tak nebude mať počas produktívneho veku k úsporám prístup. Zároveň však jeho úspory podliehajú politickým rozhodnutiam. „Riziká ako dlhodobá viazanosť a politické zásahy prevažujú nad daňovými výhodami,“ tvrdí Goliaš.
Nižšie odvody – nižšie dôchodky
Samotné dôchodkové správcovské spoločnosti však neočakávajú vysoký záujem o dobrovoľné pripoistenie. Kým predseda predstavenstva DSS Poštovej banky Stanislav Žofčák odhaduje, že z približne 1,5 milióna sporiteľov sa ich pripoistiť bude chcieť maximálne desatina, podľa generálneho riaditeľa VÚB Generali DSS Viktora Kouřila to bude ešte menej. „Odhadujeme to na maximálne 5 percent a aj to len časom,“ vyhlásil Kouřil. Ten zároveň upozorňuje, že znížením odvodov do druhého piliera o viac než polovicu prídu sporitelia o značnú časť dôchodku z druhého piliera. „Dôchodok z 2. piliera bude o 2 tretiny nižší, ako by mohol byť pri súčasnom nastavení,“ tvrdí generálny riaditeľ VÚB Generali DSS Viktor Kouřil. Zároveň však neočakáva, že by mohli rásť dôchodky z prvého piliera. Práve naopak, podľa Kouřila bude prvý pilier čoraz solidárnejší. „Výsledkom niekedy o 15 – 20 rokov budú nízke dôchodky navyše s minimálnym rozdielom ich výšky z 1. piliera a to bez ohľadu na výšku skutočne odvedeného poistného. Z 2. piliera to bude veľmi málo, pretože pri plánovanom nastavení tento pilier ovplyvní len približne 12 percent dôchodku.“