Pre najnovšie zmeny v penziách by napríklad o 20 rokov mal byť prvý pilier v mínuse necelé dve percetná HDP, pri súčasnom nastavení by to bolo päť percent. Tvrdia to analytici ministerstva financií, ktorí prepočítali dosah navrhovaných zmien v penzijnom systéme na najbliších takmer 50 rokov.
Okrem zníženia percenta z príjmu, ktoré si ľudia odkladajú na súkromných penzijných účtoch, počítali aj so zmenou valorizácie dôchodkov, predlžovaním veku odchodu do dôchodku, väčšou solidaritou v systéme, ako aj so zvyšovaním maximálnych vymeriavacích základov.
Lepšie ako dnes
Ak by však vláda nesiahla po druhom pilieri, mohol by byť výsledok ešte lepší. „Samotné zníženie odvodov do druhého piliera by na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti pôsobilo nepriaznivo. Kombinácia ďalších navrhovaných opatrení však tento vplyv viac než kompenzuje. Celkovo by sa mala bilancia verejných financií vyvíjať krátkodobo aj dlhodobo lepšie, ako pri zachovaní súčasného stavu bez zmien,“ konštatoval šéf inštitútu finančnej politiky Martin Filko.
Zníženie odvodov v súkromnom pilieri pomôže štátu v prvých rokoch, kým sa nezačnú zo systému vyplácať prvé dôchodky. Vtedy by mala byť totiž podľa analytikov Sociálna poisťovňa odľahčená.
Podľa analytika SAV Vladimíra Baláža je síce logické, že vláda musí riešiť aj aktuálne problémy, mala by však dať ľuďom aj možnosť výraznejšieho pripoistenia. „Ľudia mali dostať možnosť pripoistiť sa tak, aby opäť do druhého piliera odvádzali deväť percent. Teda miesto súčasných dvoch percent mala byť hranica pre pripoistenie päť percent. V praxi pripoistenie využije 10 až 15 percent ľudí, čím by pre daňové zvýhodnenie štát prišiel o 15 miliónov eur,“ dodal Baláž.
Reforma bez analýzy
Na druhej strane mali deficitnú bilanciu prvého piliera riešiť podľa analytika INESS Radovana Ďuranu už predchádzajúce vlády. „Nebola potrebná 100-percentá zásluhovosť. Za posledných 10 rokov sa predĺžila priemerná doba dožitia a tá mala byť reflektovaná v dôchodkovom systéme,“ povedal Ďurana s tým, že zohľadňované malo byť tiež pri valorizácii dôchodkov, či sú zvýšené potreby prvého piliera schopní pracujúci naplniť.
Príprava zmien bez jasného vykreslenia dosahov nastala podľa neho aj pri príprave súčasných zmien. „Novela bola predložená bez toho, aby niekto zanalyzoval dlhodobé dosahy.“
Podľa Michala Jurčiho z tlačového odboru ministerstva práce má síce rezort pripravenú internú analýzu dosahov, ktorá sa však k verejnosti zrejme nedostane. „ Podľa nášho názoru je interné dlhodobé vplyvy predčasné zverejňovať, kým navrhované zmeny nebudú schválené Národnou radou, aby bolo možné vychádzať z konkrétneho znenia zákona.“