Situácia nebola náhodná. Slovensko v potravinovej sebestačnosti zaostáva, čo dokazuje aj aktuálny rebríček Global Food Security Index, ktorý zhotovil týždenník The Economist. Ten nás vyhodnotil v tomto ukazovateli ako najslabších v regióne. „Ak by Slovensko bolo sebestačné v základných surovinách, neboli by sme nútení kupovať zo zahraničia,“ priznáva manažérka nákupu mäsovýroby Cimbaľák Gabriela Šviržovská.
Výrobcovia nakupujú drahšie, Slováci však pozerajú hlavne na cenu. Aj preto kvalita našich potravín klesá. Lepšie dopadli aj Poliaci. „V prípade Poľska, ak porovnáme počet škandálov, tak sa nám uvedené poradie nezdá hodnoverné,“ hodnotí riaditeľ odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala.
Naša potravinová sebestačnosť je iba polovičná. Na rozdiel od našich susedov, ktorí majú v predajniach oveľa viac domácich potravín. „Výdavky do podpory poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj podpory malého a stredného domáceho podnikateľského prostredia, sú nižšie než v okolitých krajinách. Súhlasíme, že voči okolitým krajinám sme znevýhodňovaní,“ hovorí Mikuláš Šranko, marketingový riaditeľ spoločnosti Hyza (podnik je členom skupiny Agrofert, ktorý vlastí aj vydavateľstvo Ecopress)
Zaostávame za susedmi
Prieskum ukázal, že slovenské domácnosti míňajú na jedlo viac ako rodiny v susedných štátoch. „Tým, že je málo producentov surovín na Slovensku, sú ceny niektorých komodít podstatne vyššie,“ vysvetľuje manažérka nákupu mäsovýroby Cimbaľák Gabriela Šviržovská s tým, že konečný spotrebiteľ nie je vždy ochotný akceptovať vyššie ceny. A práve s tým súvisí aj kvalita. Tá bola spolu s cenovou dostupnosťou a prístupom k potravinám, základnou kategóriou, ktoré rebríček hodnotil. V týchto kategóriách nás predbehli všetci susedia vrátenae spomínaných Poliakov.
Stále sme kvalitní
Poliaci však ročne vyprodukujú oveľa viac potravín, ako sú schopní spotrebovať. „V prípade Poľska bolo prioritou vybudovanie potravinárskeho priemyslu a až následne sa k nemu prispôsobovala štruktúra poľnohospodárskej prvovýroby,“ tvrdí hovorca výrobcu olejov Palma Peter Benčurik. Ten dodáva, že aj na základe tohto rebríčka však možno konštatovať, že slovenské potraviny sú kvalitné, k čomu prispievajú pevné výživové štandardy. Súhlasí aj ministerstvo, podľa ktorého veľmi prísna legislatíva pre poľnohospodárske výrobky i potraviny je prvým predpokladom ich kvality. „Je to zabezpečené aj tým, že slovenská potravinárska výroba mala vždy vysoké povedomie o ochrane spotrebiteľa a v zásade sa u slovenských výrobcov doteraz nevyskytol zásadný problém s hygienou a bezpečnosťou pri výrobe a distribúcii potravín,“ dodáva Hajnala.
Kolíšeme s produkciou
Napriek tomu sme sa v celosvetovom meradle ocitli na 37. pozícii. „Na nižšie pozície Slovensko ťahá najmä dostupnosť potravín spôsobená nízkym podielom predaja domácich výrobkov a nízka úroveň investícií do nových technológií najmä v spracovateľskom priemysle,“ konštatuje Peter Benčurik.
Rebríček bral do úvahy 27 rôznych kritérií. Ako najhorší ukazovateľ slovenského poľnohospodárstva sa ukázala kolísavosť jeho produktivity. Rast našej poľnohospodárskej výroby sa totiž za posledných dvadsať rokov výrazne líši od svetového priemeru. Body nám odobrala aj nedostatočná infraštruktúra poľnohospodárstva. Odborník to však nevidí až tak negatívne. „Infraštruktúra nie je až taká zlá, vo svetovom meradle určite neprepadla. Kde má však Slovensko rezervy, sú výdavky na výskum a vývoj poľnohospodárstva. To súvisí s mierou investícií do výskumu a vysokého školstva – či už výskumného typu, alebo aplikovaného,“ uzatvára analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.