Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.08.2013, 00:00

Elektrárne si stratu vymysleli

V týchto dňoch ste mali predložiť analýzu, podľa ktorej ceny pre naše firmy nie sú v porovnaní s Európu až také vysoké, ako to ukazuje európsky štatistický úrad. Čo z nej vyplýva?

V analýze sme porovnali ceny v okolitých štátoch, teda v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku. Podľa tohto materiálu nie sú naše ceny pre firmy najvyššie. Ale ani najnižšie, pretože sme dlho nemali nástroje na to, aby sme mohli znížiť niektoré sieťové poplatky. To nám umožnila až nová legislatíva a vo faktúrach sa to prejaví na budúci rok.

Vydali ste preto aj nové vyhlášky. O koľko klesne výška sieťových poplatkov?
Distribučné spoločnosti ešte nepredložili cenové návrhy, takže presne sa to povedať nedá. Majú na to čas do konca septembra. Máme nejaké odhady, ale pokiaľ neskončí cenové konanie, nebudem tieto konkrétne čísla prezrádzať. Predpokladáme však výrazné zníženie ceny. V priemere by mohlo byť percentuálne zlacnenie pre firmy blízko dvojcifernému číslu. Mierne zníženie ceny pocítia aj domácnosti. A to aj v dôsledku lacnejšej silovej elektriny na trhu. Tá medziročne zlacnela približne o osem percent.

Zlacnenie elektriny však so sebou nesie aj väčšiu záťaž pre výrobcov elektriny, ktorí budú musieť platiť takzvanú G-tarifu. Na jeho nastavenie sa pýtal aj Brusel.
Ide o absolútne štandardný poplatok v rámci Európskej únie. Využili sme možnosť, ktorú nám dáva európska legislatíva. Všetko sme robili transparente a diskutovali sme aj s odbornou verejnosťou. V tomto zmysle sme odpovedali aj na list z Bruselu.

Neobávate sa žaloby zo strany Slovenských elektrární, ktoré tvrdia, že nový poplatok poškodí ich spoločnosť?
Neobávame sa. Rozumiem, že výrobcom mierne klesnú zisky, ale nebude to dramatický pokles. Strata 70 miliónov eur, ktorú medializovali Slovenské elektrárne, je úplným nezmyslom. Bude to omnoho menej.

Elektrárne však pohrozili, že pre stratu chcú zatvoriť tepelné elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch.
Ale to nemá nič spoločné so zavedením G-komponentu. Ten má nepodstatný dosah na prevádzku elektrární. Nemôžeme predsa za to, že cena energie na trhu je nízka a že výrobné náklady v tepelných elektrárňach sú oveľa vyššie ako tržby. Slovenské elektrárne asi nevedia znížiť náklady na výrobu tak, aby bola efektívna.

Žalobu pripravuje podľa našich informácií aj Duslo Šaľa. Podniku prekáža nastavenie vyhlášky pre cenovú reguláciu v plynárenstve. Tvrdia, že povedie k zvýšeniu ceny plynu.

Je to nezmysel. Vyhláška, práve naopak, má viesť k tomu, aby distribučné poplatky klesli.

A o koľko teda klesnú?
Ešte stále sme nedostali cenový návrh od distribučnej spoločnosti. Musíme si na to počkať.

Duslo však tvrdí aj to, že na zisky distribučnej spoločnosti sa skladajú veľkoodberatelia.
Zisk spoločnosti je pevne stanovený na 6 percent nad náklady. Je to ešte menej ako v okolitých krajinách. Problém je v tom, že u nás klesá spotreba plynu. Ešte v roku 2008 bolo na Slovensku distribuovaných približne 5,7 miliardy kubických metrov plynu a dnes je to iba 5 miliárd. Logicky tak klesajú aj príjmy distribučnej spoločnosti, pričom fixné náklady na správu distribučnej siete sa nemenia. Ten rozdiel však musí niekto zaplatiť.

Jozef Holjenčík /Foto: Pavol Funtál
Zdroj: Pavol Funtál

Úrad už zvýšil poplatky za prepravu plynu z Česka, a to dosť výrazne. Nepáči sa to najmä alternatívnym dodávateľom a veľkým podnikom, ktoré využívajú ich ponuky. Nebolo by vhodnejšie pre náš trh ponechať poplatky na pôvodnej úrovni?
V konečnej cene sa vyššie poplatky za prepravu plynu smerom zo západu na východ neprejavia nijako dramaticky. Cena stúpne maximálne o jedno percento. Dôležité je, že na Slovensku máme plynovod a v záujme jeho najlepšieho vyťaženia je vhodnejšie, aby plyn prúdil s východu na západ. Na to bol tento plynovod stavaný. Ak by sa využívala iba jeho malá časť na západnom Slovensku, tržby by nepokryli náklady na prevádzku plynovodu. A tým pádom by rozdiel museli doplatiť spotrebitelia v cene plynu. Preto sme zohľadnili návrh spoločnosti eustream, a. s., na zvýšenie poplatkov na vstupných bodoch plynovodu na západe. Aby nehrozilo, že budeme prepravovať plyn okľukou cez severnú Európu, čo by v konečnom dôsledku poškodilo spotrebiteľov.

Ukrajina by však rada dovážala plyn zo západu práve cez náš plynovod. Dokonca aj Európska únia od Slovenska očakáva, že v tom podá Ukrajine pomocnú ruku, aby sa tak znížila jej závislosť od Ruska.
Ale to predsa nemá nič spoločné s logikou. Aký by malo zmysel prepravovať plyn z východu cez sever a potom ho znovu vracať na východ? My sa na túto záležitosť pozeráme odborne, nie politicky.

Slovenský plynárenský priemysel tvrdí, že prerába na dodávkach plynu pre domácnosti. V tomto roku má byť ich strata minimálne na úrovni 76 miliónov eur. Je to reálne?
SPP nikdy doteraz nepreukázalo stratu ani jedného centu. Trváme na tom, že tieto vyjadrenia nie sú ničím podložené.

Podnik tvrdí, že im neuznávate napríklad náklady na skladovanie plynu.
Vieme presne, koľko plynu potrebuje spoločnosť zálohovať pre prípad nedostatku plynu pre domácnosti a my toto množstvo započítavame do odchýlky. Dodávateľ preto nepotrebuje sklady. Tie využíva na skladovanie plynu pre firmy.

Znamená to, že podľa vás SPP chcel v cenovom návrhu pre domácnosti zohľadniť náklady na dodávky plynu pre firmy?
Áno, presne tak. Taká bola tendencia.

Nedávno ste vyhlásili, že cena plynu pre domácnosti by sa u nás nemala zvýšiť. Znamená to, že nezdražie ani teplo?
70 percent tepla u nás sa vyrába práve spaľovaním zemného plynu. Neočakávame preto nárast, ale skôr pokles nákladov na teplo.

Napriek tomu, že ľudia na Slovensku zatepľujú svoje domy, necítia tieto úsporné opatrenia až tak výrazne na faktúrach za teplo. Prečo?
Vývoj spotreby tepla u nás má klesajúci trend. Je tu však opäť problém, že v prípade centrálneho zásobovania teplom niekto musí to teplo dodať. Náklady na prevádzku tepelných rozvodov musí zaplatiť spotrebiteľ.

Nebolo by teda pre bytové domy výhodnejšie využívať malé kotolne a vyhnúť sa tak platbe za distribúciu tepla?
Určite nie. Malá kotolňa totiž nenakúpi palivo za takú výhodnú cenu ako veľká tepláreň. Odoberá totiž len malé množstvo či už plynu alebo inej vstupnej suroviny, a tým pádom platí podstatne vyššiu cenu ako veľký odberateľ. To sa prejaví aj v celkových nákladoch na výrobu tepla.

Do ceny tepla vstupujú aj náklady na nákup emisných povoleniek. Môže prípadný nárast ceny zdražiť aj teplo?
Je fakt, že nákup emisných povoleniek je oprávneným nákladom výrobcov tepla, ktorý musíme zohľadniť. Momentálne nevieme predpovedať situáciu na trhu s emisiami. Ak by však ich cena výrazne stúpla, odrazilo by sa to aj v konečnej cene pre spotrebiteľov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.