Zvýšenie energetickej hospodárnosti je čoraz dôležitejšou témou aj pre slovenských či českých vlastníkov a správcov budov. Držíme v tomto smere krok so západnou Európou?
Nemyslím si, že by naše krajiny zaostávali, pokiaľ ide o kvalitu služieb či ponuky zo strany dodávateľov. Ale čo sa týka rozsahu realizovaných projektov, západná Európa je na tom ešte stále o niečo lepšie. Na druhej strane, ak by sme porovnali Česko a Slovensko, priestor pre energetické úspory je u vás väčší. V Česku sa totiž s takýmito investíciami začalo skôr, takže na Slovensku sa dá nájsť väčšie množstvo projektov energetickej úspornosti budov, pri ktorých sa očakáva dobrá návratnosť. Takže tam vidím pomerne slušný nevyužitý potenciál.
Dokážete odhadnúť, koľko budov má dnes u nás energeticky hospodárne technológie?
Záleží to od toho, čo považujeme za energeticky úsporné systémy. V Česku aj na Slovensku sa postupne sprísňuje legislatíva noriem, ktoré má spĺňať každá budova. Muselo sa prejsť minimálne na reguláciu kúrenia či inštaláciu termoregulačných ventilov s termostatickými hlavicami. Dnes už prakticky nenájdeme verejnú budovu, ktorá by toto nemala. Za posledných desať rokov urobili obrovský krok aj bytové panelové domy na sídliskách. Základné technológie má teda asi 90 percent budov. Keď sa však bavíme o modernejších systémoch, ako je povedzme ventilácia s rekuperáciou, tam to je sotva desatina.
Prečo sa neinvestuje priamo do úspornejších technológií?
Hlavným dôvodom sú peniaze. Zmodernizovať vykurovací systém tak, aby vedel dobre regulovať, nie je investične tak náročné, ako nainštalovať vzduchotechniku s rekuperáciou do objektu, kde žiadna vzduchotechnika nie je. Návratnosť týchto investícií je veľmi dlhá. Takže treba vziať do úvahy nielen ekologickú stránku veci, ale aj jej efektivitu. Momentálne je pritom dôležité to, v akom štandarde sa stavajú nové budovy alebo robia rozsiahlejšie rekonštrukcie. V tomto smere je toho pred nami ešte veľa. Práve tu sa naša legislatíva harmonizuje s Európou.
Je vôbec Európska únia ochotná uvoľňovať peniaze na tieto projekty? A využívajú ich majitelia budov?
Záujem využívať eurofondy je obrovský. Zrealizovalo sa už veľké množstvo takýchto projektov. V ďalšom rozpočtovom období by však peniaze mali ísť skôr na také technologické a stavebné opatrenia, ktorých úspory nepokryjú úplne všetky investície a bude im treba pomôcť práve dotáciami. Ale je to v súlade s európskymi pravidlami – urobiť príťažlivejšími technológie, ktoré nie sú pre investorov 100-percentne atraktívne, pretože dobre návratné projekty dotácie nepotrebujú.
Tvrdíte, že v Česku sa s investíciami do energetickej efektívnosti budov začalo skôr, než na Slovensku. Aké peniaze sa už u vás naliali do týchto projektov?
Už dvadsať rokov ponúkame komplexnú energetickú službu Energy Performance Contracting. Za ten čas dosiahli v Česku investície do tejto metódy vo verejnom sektore zhruba tri až štyri miliardy korún. Celkovo sa do rôznych metód energetickej efektivity preinvestovalo v Českej republike okolo 30 miliárd korún. A odhadujem, že minimálne toľko sa ešte dá preinvestovať.
Koľko percent nákladov dokážu vôbec nové technológie ušetriť?
Úplné minimum je desať percent, ale vo väčšine prípadov ide rádovo o desiatky percent. Máme projekty, kde sme ušetrili aj 60 percent nákladov. Na druhej strane, rozhodujúce sú absolútne čísla. Ak zistíte, že vďaka novej technológii ušetríte 50 percent nákladov, ale investícia sa vám vráti o 30 rokov, tak si to dvakrát rozmyslíte. Radšej urobíte opatrenie, ktoré vám ušetrí 20 percent, ale budete ho mať naspäť o sedem rokov.
Objavia sa z času na čas aj v segmente energetickej efektivity nové technológie, ktoré spôsobia doslova revolúciu?
Každé dva či tri roky sa objaví niečo nové a komerčne veľmi zaujímavé, čím sa dá znížiť spotreba energie. Dá sa pritom predpokladať, že to tak zostane aj v budúcnosti. Teraz napríklad skúšame nainštalovať novinku v našich projektoch – inteligentné regulátory prepätia vo vnútorných elektrických okruhoch v budovách. Ak však hovoríme o revolučných novinkách, jednou z najúspešnejších technológií je úsporné osvetlenie. Ešte pred tromi-štyrmi rokmi nedosahovalo tak dobré ekonomické výsledky ako dnes. Teraz táto technológia urobila obrovský skok vpred. Vznikla veľká konkurencia a pomer medzi vstupnými nákladmi a očakávanou úsporou je zrazu veľmi výhodný. Investície sa stávajú rýchlo návratné a OLED osvetlenie je zrazu veľkým hitom v interiéroch aj exteriéroch.
Sú vlastníci budov vôbec ochotní investovať do nových technologií?
Je to veľmi individuálne. Každopádne platí, že čím vyššie sú aktuálne náklady a tarify za energiu, tým viac rastie aj záujem o investície. A ten je vyšší na strane vlastníkov, než správcov danej budovy.
Môžu byť realitou domy s úplnou energetickou sebestačnosťou, aké sa stávajú populárnymi napríklad v Dánsku a ďalších severských krajinách?
Trendy energetických domov s nulovou spotrebou sa budú pomaly presadzovať aj u nás. Nemyslím si však, že sa v našich končinách bude dať v blízkej budúcnosti realizovať úplná nezávislosť od dodávok energie. My by sme sa mali sústrediť skôr na efektívnu koncovú spotrebu energie. Byť energeticky sebestačný je cieľ, ktorý by sa mal sledovať pri výstavbe nových budov či pri veľkých rekonštrukciách, ale nemyslím si, že by sme naň mali prechádzať plošne a za každú cenu. Tieto dva smery musia existovať vedľa seba.