Nie Slovinsko. Ale Malta. Práve tento ostrovný štát v Stredozemnom mori môže predbehnúť Slovincov a požiadať o finančnú pomoc skôr. Obávajú sa toho investori najmä kvôli prebujnenému bankovému sektoru. Veľkosť maltských bánk je totiž až osemnásobná oproti ekonomike štátu. Cyperský bankový sektor bol pritom pred požiadaním o finančnú pomoc „len“ päťnásobne väčší ako hospodárstvo Cypru. „Kľúčovým rizikom by mohol byť aj presun peňazí investorov kvôli politickej neistote vytvorenej cyperským záchranným programom. To by mohlo vytvoriť problémy s aktívami tuzemských bánk. Spolu s recesiou by to Maltu donútilo hľadať zahraničnú pomoc,“ predpokladá pre Wall Street Journal manažér spoločnosti Pimco Myles Bradshaw.
Najväčší problém: banky
Najväčším problémom Malty je jeho bankový sektor. Ten je k pomeru HDP väčší ako mal Cyprus. Analytik spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář však upozorňuje, že v iných ekonomických ukazovateľoch má ostrovná ekonomika nad Slovinskom či Cyprom prevahu. Napríklad v rýchlosti rastu hospodárstva či silnom domácom dopyte. „Maltské banky sa sústredia na relatívne bezpečné investície a nemali veľkú expozíciu v gréckych dlhopisoch. Navyše je tam nízka miera nezamestnanosti, čo pomáha rastu domáceho dopytu,“ dopĺňa Cihlář.
Medzi najväčšie banky na ostrove patrí napríklad HSBC Bank Malta, Bank of Valletta, Lombard Bank Malta či Credit Europe Bank Malta. Tie sa môžu oprieť o stabilné matky. „S najväčšou pravdepodobnosťou by v prípade potreby dostali banky pomoc od matiek. Až nakoniec od vlády,“ prognózuje ratingová agentúra Fitch.
Podľa očakávaní Európskej komisie by sa mala ekonomika v tomto aj budúcom roku zrýchľovať. Pomôcť k tomu má aj silný export a rozpočtový deficit, ktorý má vláda pod kontrolou. Okrem toho, ak by banky potrebovali pomoc, obrátia sa v prvom rade na materské spoločnosti.
Pomôže prísny dohľad
Isté však je, že európski úradníci si plánujú na európske banky viac posvietiť. Tento týždeň ministri financií eurozóny diskutovali na ich stretnutí v Bruseli o nastavení bankovej únie, ktorej súčasťou je aj prísny bankový dohľad. Ten bude mať pod palcom Európska centrálna banka. „Budeme detailne skúmať kvalitu bankových aktív, ktoré budú pod dozorom, “ vyhlásil pred včerajším stretnutím člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen. Politici sú však stále nejednotní v tom, ako bude vyzerať konečná podoba bankovej únie. Napríklad Nemecko navrhuje založiť ako prvé sieť národných kontrolných orgánov a až v druhej fáze ustanoviť centrálny európsky likvidačný úrad. S tým však nesúhlasila Európska centrálna banka. Lídri budú o týchto detailoch rokovať aj na najbližšom stretnutí v Bruseli na budúci týždeň.