Budete mať švajčiarske penzie, hlásila pred rokmi reklama. A vyzerá to, že už sa tak stalo. Dôchodky, ktoré dnes dostávajú naši penzisti, totiž nie sú nižšie ako tie švajčiarske. Naopak, dokonca sú vyššie. To je správa, ktorú Slovákom posiela európsky štatisticky úrad – Eurostat. Podľa neho dôchodky zo slovenskej Sociálnej poisťovne nahrádzajú pôvodný príjem, teda mzdu zo zamestnania, až na 61 percent. Švajčiari pritom na staré kolená dostávajú v priemere len 41 percent pôvodného platu. „V podstate sa dá povedať, že švajčiarske dôchodky už dnes máme,“ hovorí Michal Nalevanko, investičný riaditeľ spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy. Podstatným detailom však ostáva, že nie v absolútnej hodnote, ale iba v percentách z pôvodnej mzdy.
Dôvod je pritom jednoduchý. V zahraničí sú omnoho viac rozvinuté schémy súkromného sporenia. Ľudia preto nie sú závislí od štátu, tak ako to je u nás. V zahraničí Sociálna poisťovňa podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža penzistom vypláca len také penzie, aby z nich mohli zaplatiť za bývanie či energie.
Súkromné sporenie? Nie, ďakujem
Ak by Eurostat vo svojej štatistike počítal aj súkromné sporenie, bola by miera náhrady mzdy v zahraničí oveľa vyššia ako u nás. A to výrazne. Súkromným sporením sa myslí napríklad tretí pilier a rôzne druhy životného či iného poistenia, ktoré sú vo Švajčiarsku či Veľkej Británii štandardom. V podstate by tak vo Švajčiarsku bola miera náhrady nie len 41 percent, ale povedzme, že až 80 percent.
„Na Slovensku v podstate súkromné sporenie nemáme, preto si naši dôchodcovia musia vystačiť s peniazmi z verejných zdrojov,“ dodáva Baláž.
V treťom pilieri si sporí len približne 700-tisíc Slovákov. Ani vyplácanie penzií z druhého piliera by nás v štatistike nedokázalo posunúť vyššie. Náš druhý pilier sa za súkromné sporenie považovať nedá. Štyri percentá, ktoré doň odvádzame, štát totiž pred rokmi zobral Sociálnej poisťovni, ide tak o odvody, ktoré pôvodne patrili štátu.
Chudobní nie sme
Na druhej strane, štatistika Eurostatu tiež ukazuje, že seniori u nás si môžu dovoliť približne to, čo bežná populácia, a chudobných seniorov je u nás málo.
Ako ďalej upozorňuje hlavný stratég Sberbank Martin Barto, podiel dôchodcov, ktorých príjem je pod hranicou chudoby (60 percent mediánu príjmu), bol u nás v roku 2013 len 6,6 percenta. Čo je piaty najnižší podiel v únii. Najmenej penzistov pod hranicou chudoby má Luxembursko, a to päť percent. Na opačnej strane rebríčka stoja zase krajiny ako Estónsko a Bulharsko, kde viac než štvrtina dôchodcov žije pod hranicou chudoby.
Aj napriek tomu, že dnes Slovensko s chudobou nemá problém, je otázne, na ako dlho. Už dnes nemá Sociálna poisťovňa dosť peňazí na vyplácanie penzií. Štát ju preto dotuje približne miliardou eur. A rokmi sa to bude ešte zhoršovať. Jednou z ciest, ako tento problém vyriešiť, je podľa Nalevanka znižovať dôchodky.
Ak sa teda Slováci budú spoliehať len na penziu z prvého piliera, je podľa Barta jediné riešenie – spôsob, ako dosiahnuť vyššie dôchodky, je rast platov. Iná cesta k vyšším dôchodkom v budúcnosti nevedie.