Za plyn pre firmy mali platiť domácnosti. V Rozhovore týždňa to pre HN vyhlásil predseda štátneho regulačného úradu Jozef Holjenčík (nominant Smeru-SD). Slovenský plynárenský priemysel totiž chcel cez ceny pre domácnosti krížovo pokrývať náklady na dodávky plynu pre firmy.
Išlo o náklady na skladovanie plynu, ktoré si SPP započítal do cenového návrhu na zdraženie plynu pre domácnosti. SPP chcel od januára 2013 zvýšenie cien o 25 percent. „Dodávateľ nepotrebuje sklady. Tie využíva len na skladovanie plynu pre firmy,“ vyhlásil Holjenčík. SPP síce musí pre domácnosti zálohovať určité množstvo plynu pre prípad jeho nedostatku, no v cene sa počíta s touto zálohou cez takzvanú odchýlku.
Úrad ani po vstupe českého EPH do podniku nevidí dôvod na zvyšovanie cien plynu. SPP zas tvrdí, že mu tým v tomto roku vzniká pri dodávkach plynu domácnostiam strata takmer 80 miliónov eur.
Podľa Holjenčíka SPP musí pri domácnosti zálohovať určité množstvo plynu pre prípad jeho nedostatku, no v cene sa počíta s touto zálohou cez takzvanú odchýlku.
Z vyhlásenia predsedu úradu však vyplýva, že najväčší dodávateľ plynu na Slovensku chcel krížovo znížiť svoje náklady na dodávky plynu pre firmy cez regulovanú cenu pre domácnosti.
V prípade obchodu s plynom pre firmy totiž štát neurčuje maximálnu cenu a dodávatelia tak musia súťažiť o zákazníkov na voľnom trhu a snažiť sa im ponúknuť čo najnižšiu cenu. Ak by platilo vyhlásenie Holjenčíka, znamenalo by to, že SPP chcelo takto využiť reguláciu pri domácnostiach na krížové dotácie do iného segmentu, čo je proti pravidlám európskej legislatívy.
Plynári pritom na to nechcú reagovať. „Nebudeme tieto vyjadrenia komentovať,“ odkázal riaditeľ sekcie pre vzťahy s verejnosťou Ondrej Šebesta.
Hrozili súdom
Pološtátna firma pritom ešte za pôsobenia predchádajúcich akcionárov – francúzskeho GdF Suez a nemeckého E.ON Ruhrgas – hrozila pre neuznanie cenových návrhov aj súdom. Napokon k nemu však nedošlo. Od nového roku totiž 49-percentný podiel vlastní český Energetický a průmyslový holding. Ten sa pri vstupe do SPP zaviazal štátu, že do konca roka nebude žiadať štátny regulačný úrad o zvýšenie ceny. Aj EPH však cez ústa hovorcu SPP odkázalo, že strata v podniku je reálna.
Štát stále váha
O zvyšný podiel v matke SPP, ktorá dodáva plyn pre domácnosti, má pritom záujem vláda Roberta Fica (Smer-SD). Premiér sa ešte na začiatku roka nechal počuť, že štát chce kúpiť akcie, aby mal úplnú kontrolu nad cenami plynu pre domácnosti. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský (Smer-SD) preto mal na vládu predložiť materiál o tom, či sa to štátu oplatí alebo nie.
Po niekoľkých odkladoch sa tak doteraz nestalo a podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča by minister mal prísť s návrhom na rokovanie vlády na jeseň. Podľa viackrát medializovaných informácií však štát údajne stráca záujem o kúpu SPP. Definitívne rozhodnutie však môže ešte zmeniť vyrokovanie lepšej ceny plynu od ruského gigantu Gazprom. SPP totiž v týchto mesiacoch rokuje o zlacnení dlhodobého kontraktu, čo by značne pridalo aj na atraktivite podniku.