Štát začína vo veľkom rozdeľovať pomoc pre firmy na tvorbu nových pracovných miest. Už zajtra by mala vláda Roberta Fica odklepnúť prvý balík stimulov pre šesť firiem v celkovom objeme 200 miliónov eur, ktoré majú v priebehu rokov 2014 a 2016 dať prácu 657 novým zamestnancom. Ficov kabinet má na stole ešte 25 projektov na tento rok, ktorých podpora má garantovať ďalších 3500 nových miest.
Firma, ktorá zamestnáva tisícku menej rizikových pracovníkov, by podľa pôvodného návrhu ministerstva zdravotníctva za kontrolu napríklad prašnosti na pracovisku zaplatila externej firme ročne takmer tritisíc eur. Po novom však môže ušetriť až polovicu nákladov. Štát totiž ustúpil firmám a do novely o ochrane zdravia zapracoval, že pracovný dohľad budú môcť vykonávať aj bezpečnostní technici.
Doteraz museli zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu len firmy, ktoré zamestnávajú ľudí v najrizikovejších profesiách. Ako celoplošnú povinnosť nám ju nakázal zaviesť Brusel. „Smernicu Európskej únie treba rešpektovať, ale toto opatrenie je nezmyselné. Preto oceňujeme prístup ministerstva zdravotníctva, ktoré akceptovalo naše požiadavky, ktoré vedú k minimalizácii nákladov,“ reagoval prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Rezort: Neustupujeme firmám
Novú podobu zákona, ktorá má platiť od augusta, ak prejde v parlamente, včera schválila aj tripartita. Rezort ju neberie ako ústupok firmám. „Práve naopak, návrh považujeme za vyvážený tak z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia pri práci, ako aj nákladov pre zamestnávateľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Martina Lidinská.
Iný názor na to má napríklad prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor, ktorý poukazuje na to, že bezpečnostní technici vyškolení kurzom sa nemôžu porovnávať so zdravotníkmi s atestáciou z pracovného lekárstva, alebo ho študujú na vysokej škole. Ako dodáva konateľ spoločnosti ProBenefit Michal Bršiak, ktorý sa venuje pracovnej zdravotnej službe, práca zdravotníkov a technikov sa dopĺňa, ale nemožno jedno druhým nahradiť. „Posudzovanie vplyvov chemikálií, vibrácií, fyzickej záťaže a navrhovanie opatrení prosto nie je možné bez adekvátneho vysokoškolského vzdelania,“ dopĺňa Bršiak. Oni sami tieto služby zabezpečujú pracovnými lekármi a verejnými zdravotníkmi, ktorí ukončili magisterské či doktorandské štúdium. „V tíme máme okrem iných aj ortopédov, oftalmológov, ORL špecialistov, psychológa a právnika.“
Ušetria 2,5 milióna
Pre zamestnávateľov sú však najdôležitejšie náklady spojené so zmenami. A čísla hovoria jasne. Kým bezpečnostní technici by všetky firmy stáli dokopy ročne 2,25 milióna eur, externé firmy až 4,73 milióna eur.
Napriek rozdielnym nákladom konateľ eseročky 3 COMM Tomáš Chudík hovorí, že si budú na pracovnú zdravotnú službu najímať externú firmu. „Ušetrí nám to čas, ktorý by sme tomu museli venovať,“ zdôvodnil. Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa takéto opatrenie nezavádzalo. Je podľa neho nezmysel dávať do jedného vreca baníkov a administratívnych pracovníkov. „Všade sa rozpráva, ako budeme podnikateľom vychádzať v ústrety a likvidovať byrokraciu, a robí sa presný opak. Toto je jasným príkladom,“ dodáva Chudík.
Analytik INEKO Dušan Zachar víta každú úpravu, ktorá približuje našu legislatívu k hranici minimálnych požiadaviek európskej smernice a znižuje tak administratívnu záťaž pre zamestnávateľov, vytvárajúcich pracovné miesta pre ľudí. „Zároveň vytvára na trhu s pracovnou zdravotnou službou väčšiu súťaž, čo je tiež pozitívom.“