Verejný dlh Slovenska prelomí na budúci rok ďalšiu hranicu tzv. dlhovej brzdy na úrovni 55 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2015 bude atakovať už úroveň 57 percent HDP. Vyplýva to z ankety medzi členmi Klubu ekonomických analytikov (KEA) a vybranými ekonómami, na ktorej sa zúčastnilo 14 respondentov.
Ak sa splnia tieto predpoklady, vláda bude musieť na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti najneskôr v priebehu roka 2015 viazať 3 % z výdavkov štátneho rozpočtu. Súčasne bude musieť vláda aj obce a vyššie územné celky najneskôr v roku 2016 zmraziť rast výdavkov. Ak by v roku 2015 došlo k prekročeniu hranice dlhu na úrovni 57 %, bude musieť kabinet aj samosprávy pripraviť na rok 2017 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Respondenti v ankete odhadli v priemere 89-% pravdepodobnosť, že Slovensko prerazí v roku 2014 dlhovú úroveň 55 % HDP a v priemere 48-% pravdepodobnosť, že v roku 2015 prekoná aj úroveň 57 % HDP. Preto viacerí ekonómovia očakávajú, že v snahe vyhnúť sa sankciám podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude vláda prijímať neštandardné opatrenia, aby kritické hranice dlhu neprelomila.
"Vláda sa bojí vyrovnaného rozpočtu ako čert kríža, čo je prirodzené, a preto použije všetky dostupné nástroje ako vykazovaný dlh udržať pod touto hranicou. Takými nástrojmi sú napríklad superdividendy, či znižovanie hotovostných rezerv," myslí si analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Podobný názor má aj Martin Šuster, riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Slovenska (NBS). "Bez prijatia účtovných a administratívnych opatrení by som tipoval prekročenie 57-% hranice od roku 2014 s vyššou pravdepodobnosťou, ale som si skoro istý, že vláda niektoré takéto opatrenia prijme. Pod účtovnými a administratívnymi opatreniami myslím kroky znižujúce vykazovaný hrubý dlh, ale neznižujúce deficit ani čistý dlh," vysvetlil Šuster.
Analytici taktiež očakávajú, že deficit verejných financií v najbližších rokoch mierne prekročí plán vlády. V priemere odhadli, že deficit v tomto roku dosiahne 3,17 %, v budúcom roku 3,01 % a v roku 2015 to bude 2,74 % HDP. Medzi dôvodmi prekročenia plánu analytici uviedli neochotu vlády prijímať nepopulárne opatrenia, ale aj hrozbu automatického zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty v prípade poklesu deficitu pod 3 % HDP. Viacerí upozornili aj na riziko, že vláda bude znižovať deficit jednorazovými opatreniami, ktoré nepovedú k ozdravovaniu verejných financií.
Ekonómovia sa zhodli aj v otázke, či majú byť PPP projekty zahrnuté do bilancie verejnej správy a vykazované vo verejnom dlhu. Všetkých 14 respondentov odpovedalo na otázku kladne. Viacerí uviedli, že PPP projekty sa na Slovensku robia za účelom obchádzania rozpočtových pravidiel, nie s cieľom čo najefektívnejšieho využitia zdrojov.
Spomedzi 14 respondentov v ankete si 12 myslia, že ústavný zákon by mal garantovať základné parametre druhého piliera ako napríklad výšku odvodov, a to najmenej na súčasnej úrovni. Zvyšní dvaja považujú za postačujúci obyčajný zákon. Viacerí upozornili na potrebu pripraviť kvalitné pravidlá na výplatu dôchodkov z druhého piliera.