Dlh štátnych zdravotníckych zariadení dosiahol kritickú hranicu. A tou je 400 miliónov eur. Ku koncu vlaňajška ju dokonca presiahol o tri milióny eur.
Ide pritom len o niečo málo nižšiu sumu, akú dosiahli pred tromi rokmi, keď ich musel štát oddlžovať. Vtedy dostali od Radičovej vlády finančnú injekciu 300 miliónov eur. O tom, že aj napriek tejto pomoci stále tvoria dlhy, dnes vládu informuje šéfka ministerstva zdravotníctva Zuzana Zvolenská.
Znížili dlh aj investovali
Najviac sa pritom na dlhu podpisujú štátne nemocnice. Tie zvýšili len záväzky po lehote splatnosti na viac ako 246 miliónov eur. Môže za to najmä európska smernica – konštatuje rezort v správe. Tá dala nemocniciam strop 60 dní, do ktorého musia platiť faktúry. Dovtedy takéto obmedzenie nebolo.
Dlhy rastú aj napriek tomu, že nemocnice prijali opatrenia, ktoré ich mali, naopak, skrotiť. Napríklad zefektívňovali svoju prevádzku, nákupy a podobne.
Dlhodobo najzadlženejšia Univerzitná nemocnica Bratislava sa už vo februári chválila, že v roku 2013 znížila svoju stratu o takmer polovicu. „Dosiahli sme to najmä efektívnejšou organizáciou práce, lepším využitím prevádzkových možností, úspešnými rokovaniami so zdravotnými poisťovňami a s kľúčovými dodávateľmi,“ zhrnul riaditeľ Miroslav Bdžoch. Nemocnica však stále vykazuje záväzky po lehote splatnosti vyše 88 miliónov eur. Podľa rezortu pozitívny efekt zmien v nemocniciach všeobecne bude možné v plnej miere vidieť časom.
Na druhej strane však stoja nemocnice – akciovky. Tie sa dlhov, naopak, zbavujú. Príkladom je nemocnica v Levoči. Tú keď odkupovala od mesta spoločnosť Agel SK, mala dlh 1,5 milióna eur. „V rokoch 2012 a 2013 už dosiahla kumulatívny zisk 420-tisíc eur,“ dodáva hovorkyňa Agelu Marta Csergeová.
Ich recept je jasný. Tovary nakupujú len cez výberové konania, na ktorých sa musia zúčastniť najmenej traja uchádzači. V opačnom prípade súťaž prebehne znova. Stanovili aj limity hospodárenia pre jednotlivé oddelenia. Zároveň však aj investovali do prístrojového vybavenia a komfortu pacienta.
Riziko pre rozpočet
Práve transformácia na akciové spoločnosti by mohla podľa odborníkov pomôcť aj štátnym nemocniciam. Nie sú totiž dôležité len peniaze, ktoré nemocnice dostávajú, ale aj ako sa využívajú. Na to sú podľa analytika INEKO Dušana Zachara potrebné pravidlá motivujúce k lepšiemu hospodáreniu. „Akciovky čelia prísnejším a transparentnejším pravidlám hospodárenia a výkazníctva. Spolu s menšími regionálnymi nemocnicami aj hrozbám exekúcií a konkurzov či bankrotov, čo ich motivuje hospodáriť bez prílišných dlhov,“ konštatuje analytik. Príspevková organizácia je podľa Zachara jedným z najhorších modelov právnej formy pre štátne nemocnice. „Priam vyzýva aktérov, aby si z nej bezprácne a beztrestne odtŕhali korisť.“
Táto vláda transformáciu odmieta. Ministerstvo Zuzany Zvolenskej však priznáva, že záväzky štátnych zariadení sú významným rizikom pre verejné financie. Aj to, že náklady nemocníc nie sú dostatočne kryté výnosmi od zdravotných poisťovní.