Ukrajina odkryla karty. Včera jej predstavitelia, ktorí rokovali v Bratislave prvýkrát, priznali, koľko plynu chcú od nás odoberať. A ich požiadavka je 30 miliárd kubických metrov ročne. To je trojnásobne viac ako sme im ponúkali my. Ich predstavy by pritom dokázalo pokryť len potrubie vo Veľkých Kapušanoch. Ako pre HN povedal ukrajinský minister pre energetiku Jurij Prodan, takáto možnosť je technicky možná a pre nich zároveň aj najlepšia. Slovensko sa jej však bráni. Mohli by sme si tým porušiť dohodu, ktorú máme s Ruskom. A to by mohlo ohroziť dodávky plynu z Východu.
Kyjev od nás žiada viac plynu, než mu teraz môžeme dať. Včera prišli zástupcovia Ukrajiny na rokovania do Bratislavy s požiadavkou, aby zo Slovenska dostávali 30 miliárd kubických metrov plynu ročne. Je to vôbec po prvýkrát, čo náš východný sused uviedol takýto objem dodávok. Vďaka nemu by Ukrajina dokázala pokryť svoje potreby a nebola by už ďalej závislá od Moskvy.
Slovensko však naďalej stojí za svojím: Ukrajincom môžeme dodať maximálne desať miliárd kubíkov ročne. To je maximálna kapacita plynovodu z Vojan do Užhorodu, nad ktorým nemajú kontrolu Rusi. „Naša ponuka neohrozuje dodávky plynu na Slovensko a do Európskej únie,“ zdôvodnil hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Strach z Moskvy
Ukrajinci na druhej strane žiadajú, aby sme im plyn posielali spätným tokom cez potrubie vo Veľkých Kapušanoch. Tento plynovod má dostatočnú kapacitu na to, aby Kyjev mohol dovážať všetok plyn pre svoju spotrebu zo Západu. „Táto možnosť je technicky možná a pre nás je to najlepšie riešenie,“ povedal pre HN ukrajinský minister pre energetiku Jurij Prodan.
A za pravdu mu dáva aj slovenská strana. Ukrajinské riešenie je naozaj technicky možné. No problém je v tom, že by mohlo narušiť naše obchodné vzťahy s Ruskom. Slovenský prepravca, spoločnosť Eustream, podpísal s ruským Gazpromom zmluvu do roku 2028. Konkrétne podmienky kontraktu sú tajné. Slováci však upozorňujú na to, že ak by sme dodávali Kyjevu plyn cez Veľké Kapušany, porušili by sme dohodu s Moskvou. To by mohlo ohroziť dodávky plynu z Východu. A to by nebol až taký veľký problém. Komoditu by sme totiž vedeli doviezť aj z Česka a Rakúska.
Na prerušenie dodávok by však doplatil Eustream. Pološtátna firma zarába na tranzite plynu stovky miliónov eur, z čoho vďaka dividendám, daniam a odvodom profituje aj štátny rozpočet.
Logická požiadavka Kyjeva
To však Kyjev nemusí zaujímať. Ukrajina nie je schopná platiť Gazpromu za plyn, a preto sa s prosbou obracia na Západ. „Z pohľadu Ukrajiny dáva ich návrh logiku, keďže rieši ich ekonomickú situáciu,“ zhodnotil analytik portálu energieprevas. sk Jozef Badida. Dodávatelia zo západnej Európy dokážu ponúknuť Ukrajincom lepšiu cenu než Moskva. Paradoxne, bez súhlasu Moskvy to nepôjde. „Toto riešenie si vyžaduje rokovania s ruským partnerom,“ vyhlásil minister hospodárstva Tomáš Malatinský. V najbližších dňoch by sa preto mali stretnúť zástupcovia Slovenska, Ukrajiny, Ruska a Európskej únie, aby sa spoločne dohodli na reverznom toku. Podľa Badidu je otázka času, kedy dôjde k dohode. Prípadný spätný tok by znamenal tiež dobrú biznis príležitosť pre Eustream. Vďaka dodávkam na Východ bez prerušenia tranzitu na Západ by zarábal na preprave ešte viac, než dnes.