Ide o prvý plošný daňový stimul, ktorý má jediný cieľ. Motivovať firmy investovať do vedy a výskumu. Slovensku by mal pomôcť zbaviť sa nielen svojho renomé veľkej montážnej dielne, ale časom by naša krajina mala dokázať prilákať i také projekty, ktoré ani v čase krízy neodchádzajú do nákladovo lacnejších krajín. A hoci od januára 2015 si každá firma, ktorá investuje napríklad do vývojového centra, môže si znížiť daňový základ o štvrtinu hodnoty investície, firmám je táto novinka zatiaľ „ukradnutá“. „Nad všetkým, čo ušetrí náklady našej firme, sa nám zamýšľať, samozrejme, oplatí, avšak pri vyberaní možností, či využijeme 25-percentnú úľavu na výskum a vývoj, to do svojich priorít nezahŕňame,“ povedal pre HN Marek Kolárik, generálny riaditeľ spoločnosti Bonfiglioil Slovakia. Ide o podnik z Považskej Bystrice, ktorý vyrába prevodovky.
Foto: Štefan Klein - dizajnér, konštruktér Aeromobilu
Vo výskume sme na chvoste
Zaujímavosťou je, že zamestnávateľské zväzy tiež tvrdia, že firmy ešte veľmi o úľave, a tiež ako si ju uplatniť, nevedia. „Firmy to ešte nezačínajú využívať. Niektoré to už evidujú, ale skôr sme v takom štádiu, že sa všetci pýtajú, ako na to, ako k tomu pristúpiť a ako to uchopiť. Nepoznám zatiaľ niekoho, kto to už naozaj realizuje,“ povedal člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Peter Klamo, ktoré v tomto smere robia osvetu a školiace semináre. Závratné dosahy prijatia novely zákona o dani z príjmov však Klamo v tomto roku neočakáva:„Kým sa to nejakým spôsobom v podnikateľskej praxi zabýva, tak to ešte nejaký ten rôčik potrvá.“
Aktuálne sme v investíciách do výskumu a vývoja na chvoste. Predbehli nás takmer všetky európske štáty, krajiny V4 nevynímajúc. A postaral sa o to predovšetkým fakt, že Slovensko má najnižšie výdavky na výskum a vývoj. Tvrdí to spoločnosť Sage, ktorá poskytuje poradenstvo malým a stredným firmám služby v oblasti podnikového manažmentu. Za nami sú už iba krajiny ako Rumunsko či Cyprus.
A hoci 25-percentná úľava na daniach je lepšia ako nič, firmám sa máli. Viaceré zamestnávateľské zväzy a aj ministerstvo hospodárstva podľa Klama ešte počas prípravy novely zákona apelovali na ministerstvo financií, aby si firmy mohli odpočítať z daňového základu aspoň 75 percent. Argumentovali Českom a Maďarskom. Tu si totiž firmy môžu dodatočne odpočítať až sto percent nákladov na vedu a výskum.
Ministerstvo financií pripustilo, že ak firmy prejavia o tento takzvaný superodpočet záujem, tak by sa v budúcnosti mohlo percento daňovej úľavy zvýšiť až na 50.„Koľko firiem si však kvôli výskumu zníži daňový základ, bude jasné až budúci rok, po zverejnení daňových priznaní,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Kontrolu superodpočtu budú podľa nej robiť správcovia dane na základe daňových priznaní. Verejnosť sa bude môcť dozvedieť, ktorá firma, v akej výške a za aký projekt úľavu čerpala, v zozname daňovníkov, ktoré zverejní finančné riaditeľstvo.
Výnimky by sa mali skôr rušiť
„Toto opatrenie považujem za krok správnym smerom,“ povedal audit partner v poradenskej spoločnosti TPA Horwath Ivan Paule. Podpora však podľa neho nesmie stáť iba na jednom opatrení. „Podnikateľskému prostrediu by oveľa viac pomohlo plošné zníženie daní a odvodov, ako rôzne selektívne výhody vymyslené vládou,“ myslí si zas analytik INESS Martin Vlachynský.
Pojem výskum a vývoj je podľa neho iba úradnícky zadefinovaný termín, ktorý povedie k tomu, že firmy budú umelo upravovať svoje výskumné a vývojové projekty tak, aby „pasovali“ do tabuliek a získali odpočet. „Lokálny pekár, ktorý zefektívni svoje procesy a zvýši obrat a ziskovosť, odpočet nedostane, a firma, ktorá päť rokov niečo vyvíja a nakoniec to nedokáže na trhu predať, naopak áno,“ vysvetlil svoje pochybnosti Vlachynský. Na riziko neefektívnosti upozorňuje aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš:„Výnimky znižujú príjem štátu z daní, avšak nemusia viesť k adekvátnemu zvyšovaniu počtu pracovných miest a rastu ekonomiky.“ Výnimky by sa tak mali skôr rušiť s cieľom čo najviac zjednodušiť daňový systém a rozšíriť základ dane, aby mohli všetci podnikatelia platiť nižšie sadzby daní.
Podniky, ktoré ťažia z vedy, výskumu a inovácií
Priemysel.
Aeromobil: Slováci ukázali svetu, ako lieta auto
Vďaka dlhoročnej práci konštruktéra Štefana Kleina si Slovensko všimol doslova celý svet. Malú krajinu v srdci Európy preslávilo lietajúce auto, ktoré spôsobilo revolúciu hneď v dvoch odvetviach. V automobilizme a letectve. Najnovší prototyp Aeromobil 3.0 predstavili koncom októbra vo Viedni a neunikol pozornosti svetových médií. Novým aeromobilom môže zatiaľ lietať len konštruktér Štefan Klein, a aj to len do výšky 300 metrov, ani to však nebránilo tomu, aby o túto lietajúcu novinku prejavili záujem už prví potenciálni zákazníci. „Aeromobil je určený pre vyššiu triedu. Nemal by sa však odlišovať od luxusných áut,“ tvrdí konštruktér Štefan Klein.
Dôvod: Ukázali zhmotnený vynález lietajúceho auta, ktoré funguje.
Biotechnológie.
Sotio: Česi ukazujú svetu, ako na rakovinu
Ide o biotechnologickú firmu miliardára a najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, ktorá vyvíja hneď tri perspektívne lieky na rakovinu. Z nich ten na prostatu je už v tretej, finálnej fáze klinického testovania. Ak touto skúškou liek od českej spoločnosti Sotio prejde, dostane sa na trh, kde môže spôsobiť doslova revolúciu. „V modernej histórii je to vôbec prvýkrát, čo do takejto fázy klinického vývoja vstúpila firma z Česka,“ povedal pred časom Richard Kapsa, riaditeľ komunikácie v spoločnosti Sotio. Generálny riaditeľ tejto firmy a minoritný vlastník Kellnerovej skupiny PPF Ladislav Bartoníček označil začatie tretej fázy klinického testovania nového lieku za prelomovú udalosť pre celú českú vedu. Náš sesterský denník MF Dnes, ktorý patrí do skupiny Mafra rovnako ako i HN, sa dostal do miest, kam verejnosť ešte nikdy nevkročila-priamo do laboratórii Sotio.
Dôvod : Lieky môžu vyliečiť rakovinu. Ak sa dostanú na trh, spôsobia revolúciu
IT.
Apple: Američania stvorili iKult. A zmenili svet technológií
Hovorí sa, že svet zmenili tri jablká. Jedným had zviedol Evu, druhé spadlo na hlavu Newtonovi a do tretieho zahryzol Američan Steve Jobs. Vizionár s povesťou výbušného génia zmenil svet počítačov a smartfónov ako nikto pred ním. Bol to práve zakladateľ Applu, kto ako prvý nainštaloval na počítač myš, kto priniesol svetu prvú reálne použiteľnú dotykovú obrazovku v mobile či premenil techniku na dizajnové kúsky. „Buďte hladní. Buďte pochabí. Vždy som si to pre seba prial,“ s obľubou hovorieval Steve Jobs, keď nabádal ostatných, aby sa na veci dívali inak. A to, že tvorca iKultu je stále na špičke, potvrdzujú aj hospodárske výsledky. Hoci firma „len“ zväčšila svoj iPhone, svet im to doslova „zožral“. Spoločnosť totiž v poslednom štvrťroku, ktorý pre firmu končil 27. decembra, zarobila vďaka novým iPhonom 18 miliárd dolárov. Za takéto obdobie nezarobila toľko nikdy predtým. Aby ste boli v obraze, len za ten čas, čo čítate tento krátky článok, zarobili Američania v čistom asi 73-tisíc dolárov.