Slováci si už zvykli na kaskadérske kúsky výrobcov potravín. Grécky syr z Nemecka, Tatranská bryndza či syr Ďumbier poľského pôvodu. Na regáloch obchodov pod Tatrami sa však objavuje ešte väčšia rarita. Pivo Staročesko evokuje český pôvod, varí sa v Poľsku a oblieka sa do slovenského kabáta. Tak sa dá stručne opísať chmeľový nápoj z dielne distribučnej spoločnosti Pilsberg Beverages, ktorá sa považuje za nástupcu popradského pivovaru Tatran. „Označovanie výrobkov je naozaj problém. Často ide o zavádzajúce informácie. Spotrebiteľ je potom zmätený a nevie, či kupuje slovenský alebo zahraničný produkt,“ hovorí generálna sekretárka Zväzu obchodu a cestovného ruchu Eva Szabóová.
Problémová etiketa
Z etikety piva sa vôbec nedá zistiť krajina pôvodu, píše sa na nej iba „Vyrobené v EÚ“. Označovanie potravín pritom podlieha viacerým predpisom z pera Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Hovorca rezortu pôdohospodárstva Peter Hajnala tvrdí, že firma svoju povinnosť pri informovaní spotrebiteľa nesplnila. „Na etiketu uvedeného výrobku je potrebné doplniť údaj, Krajina pôvodu‘, a to vzhľadom na prítomnosť výrazu, Staročesko‘ na etikete,“ konštatuje Hajnala.
Druhý najstarší slovenský pivovar Tatran prestal s varením piva ešte v roku 2007. O pár rokov z pivovarníckej mapy zmizol úplne, keď ho pod tlakom veľkých developerských plánov zbúrali. V distribúcii svojich tradičných značiek však pokračuje, licenčne si výrobu piva podľa vlastných receptúr objednáva v najväčšom poľského nezávislom pivovare Van Pur. Poľské nápoje popradskej firmy sa navonok tvária ako pravé slovenské.
Slovenský čiarový kód
Prvá zrada prichádza pri čítaní čiarového, takzvaného EAN kódu. Označenie pre Slovenskú republiku sa totiž začína trojčíslím 858. Iba nedávno nás reklamy učili podľa tohto čísla identifikovať slovenské výrobky. Ako pripomína produktová manažérka spoločnosti GS1 Slovakia, ktorá spravuje kódové označenia, vôbec nemusí ísť o slovenský výrobok. Kódy totiž neoznačujú krajinu, z ktorej tovar naozaj pochádza. „Kód výrobku pridelí vlastník obchodnej značky. Spravidla si vlastník značky registruje kódy v tej krajine, kde má sídlo,“ vraví Martina Revallová z GS1 Slovakia. Ilustruje to na príklade nadnárodného výrobcu limonád, ktorý si dá tovar vyrobiť v jednej krajine, zabalí ho v druhej a pokojne predáva v tretej. Pôvod tovaru sa potom podľa kódu vôbec nedá vystopovať. „Vlastník značky môže identický produkt vyrábať na rôznych miestach a v rôznych krajinách, napríklad z dôvodu výrobných kapacít,“ podotýka Revallová.
Znak Slovenska so značkou SK
Ešte viac zavádzajúco na etikete piva pôsobí slovenské logo so značkou SK. Zákony jeho použitie v takejto podobe nespomínajú. „K slovenskému logu sa nemôžeme vyjadriť, keďže ide o interné označenie distribútora,“ dodáva Hajnala. Kupujúci z označenia môže nadobudnúť pocit, že pije slovenské pivo. Pravda to je iba sčasti. Varí sa totiž zo sladu, ktorý firma produkuje v sladovni pod Tatrami. V súčasnosti takmer celá popradská produkcia sladu smeruje na export do Poľska. „Pivo spĺňa všetky požiadavky a parametre, ktoré sú dohodnuté zmluvne podľa našich požiadaviek,“ hovorí pre HN obchodný riaditeľ spoločnosti Pilsberg Beverages Peter Sabol. Vo vlastníckej štruktúre firmy pritom figuruje i bývalý viceprimátor Košíc a súčasný šéf Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár. V súvislosti so štítkami na pivách konštatoval, že firma si platí svoj rad čiarových kódov, ktoré pri obchodovaní používa. „Dizajn produktov je tvorený na Slovensku a spoločnosť vlastní značku Staročesko, tak ako aj ostatné značky, ktoré ponúka,“ dodáva Sabol. Lazarova firma pritom dosiahla pri kontinuálne klesajúcich tržbách najlepší hospodársky výsledok za posledných 5 rokov, keď svoju ziskovosť zvýšila o tisícky percent z 8-tisíc eur v roku 2013 na 252-tisíc v minulom roku.