Jej vlastník nemecký koncern E.ON si totiž nechal urobiť prípadovú štúdiu, na základe ktorej sa rozhodne o tom, či fabriku rozmontuje a presunie do iného štátu. Paroplyn je momentálne mimo prevádzky, pretože bol stratový pre nízke ceny elektriny na burze a drahý plyn.
„Momentálne E.ON posudzuje možnosti presťahovania elektrárne v Malženiciach. Tento proces bude trvať niekoľko mesiacov,“ potvrdil pre HN Peter Kimijan, vedúci tlačového odboru Západoslovenskej energetiky, v ktorej má podiel práve nemecký koncern.
Spoločnosť zatiaľ nespresnila, do ktorej krajiny by presťahovala elektráreň, ak by sa jej to oplatilo. V médiách sa už však objavili informácie o tom, že by ňou mohlo byť Turecko.
Najlepšie mimo únie
A to najmä preto, že v Turecku by mal v budúcnosti rásť dopyt po elektrine a je tam aj lacnejší plyn. V Európskej únii sa očakáva skôr pokles dopytu, pretože Brusel nariadil krajinám znižovať spotrebu energie o 1,5 percenta ročne.
Nízky dopyt tak nevytlačí cenu elektriny na burze smerom nahor. Dnes je pritom elektrina o tretinu lacnejšia, než v roku 2011, keď Nemci spustili paroplyn v Malženiciach. Práve súčasná situácia na trhu donútila E.ON k tomu, aby v októbri elektráreň zakonzervoval.
„Paroplyny v celej Európe majú veľké problémy. Straty sa pohybujú v rozmedzí 10 až 15 eur za každú vyrobenú megawatthodinu,“ upozornil analytik J&T Banky Michal Šnobr. Najväčšie straty pritom majú najmä nové moderné elektrárne. Pri ich výstavbe totiž firmy investovali veľa peňazí do zelených technológií, aby sa tak vyhli plateniu za emisné povolenia na znečisťovanie ovzdušia. Medzi ne patrí aj Malženický paroplyn. E.ON zaň zaplatil až 400 miliónov eur.
Elektrina zrejme nezdražie
Keď u nás Nemci spúšťali Malženice, počítalo sa aj s tým, že európske ekonomiky budú rásť rýchlejšie a s nimi aj dopyt po energii. Deje sa však presný opak a cenám na burze nepomáha ani veľká podpora obnoviteľných zdrojov.
Tým, že členské štáty únie dotujú zelenú energiu, musí sa táto elektrina všetka spotrebovať. Na trhu tak ostáva prebytok energie z klasických elektrární. „Trh s elektrinou je nenávratne zničený a myslím si, že v krátkodobom horizonte nie je svetlo na konci tunela,“ poznamenal Šnobr.
Nemecko preto dokonca muselo začať podporovať svoje paroplynové elektrárne podobnými dotáciami ako obnoviteľné zdroje. Krajina ich totiž potrebuje pre stabilitu siete, pretože ich výroba je stabilná na rozdiel od slnečných či veterných elektrární. U nás však podobná situácia nehrozí, pretože naša je stabilnejšia a nepotrebuje takúto poistku. Aj preto je budúcnosť Malženickej elektrárne na Slovensku zrejme stratená.