Prvou európskou krajinou, ktorá doplatila na finančnú krízu krachom, nebolo Grécko, ale Island. Dnes sa však na jeho pád už pomaly zabúda, ostrovná ekonomika sa totiž postavila na vlastné nohy. V najbližších piatich rokoch by mal Island rásť ročne o viac ako dve percentá, čo nie je síce veľa, ale v stagnujúcej Európe ide o lepšie číslo. Dôležité však je, že do roku 2018 má ostrovná krajina držať nezamestnanosť pod piatimi percentami. Nižšia sa predpovedá len Nórsku a Rakúsku. Celkovo sa Island z hľadiska perspektívy zaradil na piate miesto v Európe.
Tvrdý náraz
Dobrej ekonomickej situácii vďačí krajina za svoj prístup k záchrane. Pred rokom 2009 mal Island jeden z najvyšších HDP na obyvateľa vo svete. Jeho bankový sektor bol však obrovský. Zahraniční investori krajine veľkej ako Košice a Prešov dokopy požičali desiatky miliárd eur. Po vypuknutí finančnej krízy preto prišiel tvrdý pád. Islandská koruna sa počas pár dní prudko oslabila a zároveň banky skolabovali.
Tvrdá liečba
Vláda ich však nechala padnúť a nezachraňovala ich. Síce do bánk vstúpila, no zaručila sa len za vklady Islanďanov a straty teda niesli akcionári. Podľa odhadov OECD to bolo až 41 miliárd eur. Následne štát odpustil domácnostiam časť pôžičiek. "Kľúčové bolo, že bolestné opatrenia urobila vláda rýchlo, vďaka tomu sa môže ekonomika Islandu zlepšovať," vraví Jiří Cihlář, analytik spoločnosti Next Finance. Negatívom opatrení je, že dlh krajiny sa počas dvoch rokov strojnásobil a dnes už atakuje hranicu sto percent HDP. Ekonomika však bude rásť. "Výhodou Islandu je prírodné bohatstvo a orientácia na inovácie v IT priemysle, ktoré sú vynikajúcou príležitosťou práve pre menšie krajiny," dodáva Karol Piovarcsy, šéf Saxo Bank Praha.