Vláda v týchto rokoch investuje desiatky miliónov do vedy a výskumu. Prečo majú tieto investície zmysel?
Investície do vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií môžu postupne na Slovensku úplne zmeniť kvalitu hospodárskeho rastu. Momentálne stále ťažíme z priamych zahraničných investícií a pomerne lacnej pracovnej sily. Ale toto nebude trvať večne a pre medzinárodný trh Slovensko v budúcnosti môže byť primárne zaujímavé len vtedy, pokiaľ sa dokážeme etablovať ako krajina, ktorá disponuje kvalitnými a inovatívnymi dodávateľmi pre kľúčové priemyselné odvetvia -- ako napríklad automobilový. Výskumné projekty môžu pritiahnuť aj ďalšie priame zahraničné investície s pridanou hodnotou. Napríklad na Taiwane sa vedecko-technologické parky významným spôsobom podieľajú na tvorbe HDP.
Kedy sa tieto investície môžu vrátiť?
Môj odhad je okolo 7 až 10 rokov, keď stabilné investície do vedy budú mať veľmi viditeľný efekt. Ale, samozrejme, prvé efekty budú viditeľné skôr. Ako príklad uvediem Juhomoravský kraj v Českej republike. Investujú do vzdelávania, vedy a inovácií skoro 10 rokov. Výsledky sa dostavujú už teraz -- pre nás v negatívnom význame -- keď sa Brno de facto stalo vysávačom mladých študentov, ale aj etablovaných výskumníkov a firiem. Výskum a inovácie môžu generovať celý rad pozitívnych efektov -- od pritiahnutia zahraničných investícií do výskumných centier a vytvárania nových pracovných miest; umožňuje zachovanie ohrozených miest vo firmách. Môže pomôcť reštrukturalizovať celé priemyselné odvetvia a zvýšiť ich domácu pridanú hodnotu.
Čo chcete zlepšiť v rámci podpory vedy a výskumu?
Zo strany štátu sú potrebné zásadné zmeny. Za kľúčové považujem zníženie administratívnej záťaže pre podporené projekty. Ďalej je to predvídateľnosť podpory zo strany štátu. Pokiaľ je schválený projekt na tri až štyri roky a v priebehu jeho riešenia sa niekoľkokrát zmenia pravidlá podpory, alebo sa zníži už schválený rozpočet, opätovne ťažko možno čakať výsledky. Okrem toho treba zlepšiť spoluprácu kľúčových rezortov školstva a hospodárstva a klásť väčší dôraz na spoločné projekty akademickej sféry a priemyslu. Tiež je potrebné zmeniť postoj verejnosti čo sa týka dôležitosti a prospešnosti tejto oblasti.
Výdavky na vedu a výskum z roka na rok rastú. Ako to ovplyvní konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným?
V prípade Slovenska nie je úplne pravda, že verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj stúpajú. V absolútnych číslach sa z roka na rok tieto hodnoty zvyšujú, avšak pokiaľ sa použije tradičný ukazovateľ -- percento z HDP investované do tejto oblasti, na Slovensku tento ukazovateľ stagnuje -- v minulých rokoch dokonca medziročne klesal.
V rámci EÚ sa Slovensko umiestňuje dlhodobo na posledných troch priečkach spoločne s Bulharskom a Rumunskom.
Čo môžu byť silné stránky vedy a výskumu na Slovensku?
Na Slovensku máme veľa kvalitných výskumných tímov v oblastiach, o ktoré priemysel má záujem. Ale tak, ako inde vo svete, na prepájanie vedy s priemyslom musí mať efektívne nástroje štát. Ministerstvo školstva v posledných rokoch podporilo desiatky spoločných projektov priemyslu a akademickej sféry. Slabou stránkou slovenskej vedy je fragmentácia a nízka miera vzájomnej spolupráce.
Bude sa v ďalšom programovacom období podpora vedy, výskumu a vzdelávania zvyšovať?
Táto otázka je zatiaľ predčasná, keďže neboli určené presné alokácie pre štrukturálne fondy EÚ 2014 -- 2020. Osobne dúfam, že áno, pretože vnímam stále túto oblasť ako podfinancovanú.
Ako by sa mala podľa vás v ďalšom období zmeniť štruktúra verejných investícií?
Všetky tieto oblasti sú dôležité. Vnímam, že na Slovensku máme veľa rôznych problémov a vnímam aj to, že bežného občana viac trápia každodenné problémy. Hendikep pre podporu vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií naozaj predstavuje fakt, že výsledky investícií -- aj to len v prípade, že ide o dlhodobé, a nie jednorazové investície, sa prejavia až po dlhšom období. Slovensko skoro 20 rokov systémovo tieto oblasti nepodporovalo ako svoje priority. Výchova naozaj kvalitného vedca, schopného plniť aj náročné požiadavky zo strany priemyslu, trvá zhruba 15 rokov. Ján Kováč