Na konci víkendu odviezla sanitka 42-ročnú Ivetu s bolesťami brucha a vysokými teplotami do prešovskej nemocnice. Tam ju hospitalizovali na gynekológii, pričom v lekárskej správe uviedli, že jej bol predtým diagnostikovaný nález na maternici. V súvislosti s bolesťami brucha jej lekári nespravili žiadne vyšetrenia. Až na druhý deň pri CT vyšetrení zistili, že má zápal slepého čreva. Po troch dňoch, keď Ivete zlyhal obeh a do tela sa rozlial hnis, zomrela. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že lekári, ktorí ju ošetrovali, pochybili. Prešovská polícia ich zároveň obvinila z usmrtenia, aj keď rozsudok stále nie je právoplatný.
Viac sa sťažujú
Práve úmrtia boli vlani jedným z najčastejších dôvodov, pre ktoré sa ľudia obracali so svojimi sťažnosťami na Úrad pre dohľad. A podnetov na nemocnice aj zdravotníkov prišlo vlani najviac za posledných deväť rokov – celkovo 1647. Z počtu, ktoré stihli prešetriť, sa ukázalo ako opodstatnených 14 percent. „Najväčší počet pochybení bol zistený v špecializačnom odbore chirurgia, vnútorné lekárstvo a všeobecné lekárstvo,“ približuje správa Úradu pre dohľad. Najviac sťažností prišlo na štátne nemocnice a lídrom v tomto smere je Univerzitná nemocnica Bratislava. Tá dostala v tejto súvislosti aj najvyššiu možnú pokutu 9900 eur. Rebríček viedla aj v súvislosti s celkovým počtom uložených sankcií, aj počtom podaných sťažností. Bratislavská nemocnica je však najväčšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku. Zamestnáva najviac zdravotníkov a odlieči najviac pacientov, preto podľa hovorkyne Petry Stano Maťašovskej vždy bude svietiť v takýchto štatistikách. Tieto prípady sa však snažia minimalizovať napríklad odbornými seminármi pre zamestnancov. „Apelujeme aj na nich prostredníctvom porád, aby venovali väčšiu pozornosť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, vedeniu zdravotnej dokumentácie a komunikácii,“ dodáva Stano Maťašovská.
Rastú výkony, rastú chyby
To, že stúpa počet sťažností pacientov, je podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského skôr odrazom negatívnej nálady pacientov ako toho, že by lekári boli horší. Počty uznaných pochybení zdravotníkov treba podľa neho porovnávať s počtami výkonov, ktoré sa v nemocniciach robia a ktoré každoročne rastú. „Ak sa viac robí, je aj viac chýb. Samozrejme, týmto nechcem povedať, že náš zdravotný systém netreba zlepšiť,“ dodáva Visolajský.
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara sa podľa podnetov nedá posúdiť, či zdravotníci chybia viac, ako v minulosti. Nedostatočne totiž meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti, len’ viac sťažujú,“ dodáva Zachar s tým, že možno niektorých sťažovateľov posmelili aj medializované prípady, keď úrady či súdy rozhodli v prospech poškodených pacientov.
Za závažné pochybenia v nemocniciach ukladá Úrad pre dohľad pokuty. Vlani ich uložil dokopy za vyše 188-tisíc eur. Medzi zariadeniami, ktoré dostali najviac sankcií, boli okrem najväčších štátnych zdravotníckych zariadení aj menšie, regionálne v Galante a Skalici.