Počet nemeckých katolíkov a protestantov, ktorí oficiálne opustili cirkev, bol vlani podľa denníka Wall Street Journal najvyšší za posledných dvadsať rokov. Veriaci z cirkvi vystupujú najmä kvôli vysokým daniam. Platenie cirkevných daní je v Nemecku tradičné, napriek tomu sa tomu rada ľudí doposiaľ úspešne vyhýbala.
Nemeckí veriaci musí cirkvám navyše odviesť okolo deviatich percent zo sumy, ktorú odvádzajú ako daň z príjmu. Podľa Wall Street Journalu tak musí napríklad registrovaný člen cirkvi, ktorého ročný príjem predstavuje 100-tisíc eur a odvádza 30-percentnú daň, zaplatiť navyše od 2 400 do 2 700 eur.
Z 81 miliónov obyvateľov Nemecka sa ku katolíckej cirkvi hlási tretina, približne rovnako je aj protestantov. Veriaci ročne cirkvám na daniach prispejú zhruba desiatimi miliardami eur. Zvláštne cirkevné dane platia aj pre židov, nie ale pre moslimov, ktorí nie sú oficiálne uznávanou cirkvou. Narozdiel od napríklad Talianska a Španielska, kde veriaci môžu svoje peniaze radšej venovať na dobročinné účely, Nemci túto možnosť nemajú.
Povinnosť odvádzať osobitné dane majú veriaci už tradične. Po novom však zodpovednosť za ich výber prešla priamo na banky, ktoré sú povinné hlásiť, k akej cirkvi jej klienti patria. Doteraz im ľudia tento údaj oznamovali iba dobrovoľne. Neochota odvádzať "kostolnú daň" môže viesť aj k tomu, že cirkvi danému človeku odoprú krst, večeru Pánovu alebo cirkevný pohreb.
Niektorí kňazi bankárov obviňujú z toho, že svojim klientom radia, aby z cirkvi vystúpili. To však banky popierajú. "Cirkvi sa z toho snažia vyvliecť. Mali by sa pýtať samy seba, prečo je tak osobné rozhodnutie, akým je príslušnosť k cirkvi, obmedzené na problém dane z príjmu," povedal agentúre Reuters Thomas Lange z bankovej asociácie v Düsseldorfe.
Aj keď cirkvi samy toto opatrenie presadzovali, môže sa im podľa Sunday Times vypomstiť - vzhľadom k masívnemu odchodu ľudí sa ich sen o peniazoch navyše, ktoré mali dane vyniesť, možno čoskoro rozplynie. Podľa Frankfurter Allgemeine už tento rok v porovnaní s minulým rokom z cirkví vystúpilo o viac ako 50 percent viac ľudí.
Vedú ich k tomu aj obavy z toho, akým spôsobom cirkvi získané peniaze utrácajú. Symbolom márnotratnosti sa stal predovšetkým "biskup luxusu" Frank-Peter Tebartz-van Elst, ktorý si nechal postaviť rezidenciu za peniaze z nadácie pre chudobných.