Šéfovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi sa názory na to, že šetrenie už dosiahlo hranice politickej a spoločenskej prijateľnosti, začínajú vracať ako bumerang. Po Taliansku, Belgicku, Španielsku plánuje najnovšie zmierniť šetrenie aj Francúzsko. Ako tvrdí, škrty mu zrážajú hospodársky rast. „Sme svedkami konca dogmy, že úspory sú jediným nástrojom boja proti európskej dlhovej kríze,“ vyhlásil v tejto súvislosti pre rozhlasovú stanicu Europe 1 francúzsky minister financií Pierre Moscovici.
Slabý rast hospodárstva
Škrty podporované Bruselom na jednej strane zmiernili neistotu na finančných trhoch, podľa spomínaných štátov však majú aj negatívne dosahy v podobe rastúcej nezamestnanosti. Analytici však za nižšou snahou vlád šetriť vidia aj iné príčiny. Európsku centrálnu banku. Tá podľa Kamila Borosa, analytika X-Trade Brokers, ešte vlani oznámila neobmedzený nákup štátnych dlhopisov v prípade problémov danej krajiny. To zmiernilo obavy investorov zo štátnych bankrotov a zadlženým krajinám klesli výnosy na dlhopisoch. „Tlak dlhopisových trhov na konsolidáciu tak zmizol, vďaka čomu opäť viaceré krajiny uvažujú o vyšších deficitoch,“ tvrdí Boros.
Šetriace opatrenia štátov eurozóny teda síce upokojili investorov na finančných trhoch, na jednotlivé vlády však majú negatívne účinky v podobe poklesu hrubého domáceho produktu. Príkladom je Španielsko. Kým v roku 2010 klesla tamojšia ekonomika o 0,3 percenta, v tomto roku by sa jej pokles mal prehĺbiť až na 1,5 percenta. Španielsky minister financií Luis de Guidinos sa preto rozhodol zamerať sa viac na prorastové opatrenia ako na škrty. Zmierniť podmienky šetrenia sa rozhodlo aj Francúzsko. Práve pre pomalší rast hospodárstva dal Brusel vláde viac času na konsolidáciu rozpočtu. Francúzov bude zrejme nasledovať aj Belgicko, Portugalsko či Holandsko. Štrukturálny deficit totiž belgická vláda za posledné tri roky znížila len o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu. V zložitej situácii je tiež nový taliansky premiér Enrico Letta. Bude musieť nájsť niekoľko miliárd eur, ktoré sa predchádzajúcej vláde nepodarilo vybrať na daniach.
Vina padá na Merkelovú
Uťahovanie opaskov doteraz striktne presadzovalo Nemecko, ako aj Európska centrálna banka. Prezident eurobanky Mario Draghi aj naďalej trvá na tom, že ekonomiky sa nemôžu zotaviť bez úspor. „Dlhové pomery sa dostanú za zostupný trend, len ak štáty menovej únie nepovolia v snahe znižovať rozpočtové schodky,“ cituje Wall Street Journal Maria Draghiho. Pod tlak štátov sa tak dostala nemecká kancelárka Angela Merkelová, aby poľavila v snahe udržať v Európe prísne šetrenie.
Na jej obranu sa však, paradoxne, pridal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Podľa jeho slov Merkelová nenesie hlavnú vinu na tom, že štáty musia tvrdo škrtať. „Opatrenia, ktoré ľudia vnímajú ako čisté šetrenie, už dosiahli svoje hranice politickej a spoločenskej prijateľnosti. Európska komisia napriek tomu vraví, že súčasná kombinácia opatrení je správna a musíme v nej pokračovať,“ tvrdí najnovšie Barosso.