Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.10.2015, 00:00

Poórove sklárne: na sklo zabudnite

Plánom veľkopodnikateľa Vladimíra Poóra oživiť sklársku fabriku nepomohla ani investičná pomoc od štátu.

Pripravili im milióny eur zo štátneho rozpočtu na podporu podnikania v hladových dolinách. Investičná pomoc mala naštartovať skrachované a opustené priemyselné areály. Dotovaným firmám veľkopodnikateľov Vladimíra Poóra a Alexeja Beljajeva sa však vôbec nedarí. Prakovská zlievareň železničného magnáta Beljajeva doplatila na ukrajinsko-ruský konflikt a balansuje nad priepasťou konkurzu. Firme Poltár Crystal & Steel z portfólia trnavského privatizéra Vladimíra Poóra sa rozbeh taviacich pecí ani nepodaril. „Okolo poltárskych sklární a výroby skla je úplné ticho. Funguje tam iba strojárska výroba,“ hovorí pre HN primátor Poltára Pavel Gavalec. Na oživenie kedysi legendárnej značky skla z Poltára vláda pred rokom odklepla takmer 12 miliónov eur. Menila ich za prísľub, že firma v hladovej doline zamestná štyri stovky ľudí.

Vladimírovi Poórovi na rozbeh sklárskej výroby vláda Roberta Fica odklepla investičnú pomoc.

Zmrazený projekt sklární

Jej štart sa však neustále odkladá a budúcnosť sklárskej výroby je vo hviezdach. Tavba skla v peciach už pritom mala bežať na plné obrátky. Akcionár sklární Vladimír Poór na otázky HN nereagoval. Ešte v júni pritom odkázal, že prípravu sklárskej výroby v Poltári zmrazuje. „Pred niekoľkými dňami som zastavil prípravu sklárskej výroby v Poltári. Urobil som tak napriek tomu, že sme za sklárske zariadenia zaplatili len na zálohách z vlastných peňazí 2,5 milióna eur,“ povedal v lete Vladimír Poór. Dôvodom mali byť útoky na investíciu a jej spolitizúvanie.

Ministerstvo hospodárstva však nateraz informácie o ukončení projektu nemá. „V prípade, že spoločnosť Poltár Crystal & Steel oznámi rozhodnutie nerealizovať schválený investičný zámer, ministerstvo zruší vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,“ konštatuje Ladislav Bányai z komunikačného oddelenia rezortu hospodárstva. Štátna pomoc pre sklárne pritom mala predstavovať daňovú úľavu takmer 4,2 milióna eur, príspevok na vytvorenie pracovných miest v sume viac ako 2,6 milióna eur a dotáciu na nákup dlhodobého majetku 5 miliónov eur. Celková investícia sklární do výrobných technológií pritom mala dosiahnuť výšku až 26 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že Poórova firma dosiaľ zo schválenej dotácie nevyčerpala ani cent.

Nenašli odbyt?

Po Poltári chodia o osude firmy rôzne chýry. Manažment má údajne hľadať investora, ktorý by sklársku výrobu odkúpil. Druhá možnosť hovorí o možnom prenájme fabriky. Primátor Gavalec si myslí, že s oživovaním bývalého Slovglassu mali začať krok za krokom. „Najprv rozbehnúť jednu pec. Ak by sa darilo, postupne pridávať ďalšie a podľa toho naberať ľudí.“ Naráža tak na smelé plány. Tie hovorili o prijatí 219 zamestnancov v roku 2014. V tomto roku k nim malo pribudnúť ďalších 181. Poltár pritom patrí medzi top 5 slovenských okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti. Tá aktuálne dosahuje úroveň 21,5 percenta.

Za problémami sklárskej výroby sa môže ukrývať veľká konkurencia výrobcov a presýtený trh. „Budovanie novej pozície na trhu nie je jednoduché a je to beh na dlhú trať. Najmä kým sklárne obnovia povedomie o značke a získajú zákazníkov,“ tvrdí analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Hľadanie medzery na trhu sťažuje i lacná konkurencia z Ázie. Drvivá väčšina produkcie by totiž z Poltára smerovala do sveta. „Naša spoločnosť exportuje až 96 percent produkcie. Slovenský trh je príliš malý, aby niekoho uživil,“ potvrdzuje vedúci oddelenia marketingu jediného slovenského výrobcu skla spoločnosti Rona Lednické Rovne. Tá sklo vyváža do 80 krajín a zamestnáva viac ako 1300 ľudí.

Namiesto skla výroba vagónov

Poórova Poltár Crystal & Steel sa preto sústredí na rozvoj strojárskej výroby, ktorú financuje z vlastných zdrojov. Firma spustila produkciu komponentov pre lokomotívy, železničné vozne a vysokozdvižné vozíky ešte v priebehu minulého roka. Jej odberateľmi sú predovšetkým železničné firmy z impéria Vladimíra Poóra – ŽOS Trnava a Železničné opravovne a strojárne Zvolen. Trnavská fabrika vlani uspela v súťaži švajčiarskych železníc SBB na dodávku 485 nákladných vagónov za 38 miliónov eur. Od macedónskych železníc zase získala „žoska“ zákazku na výrobu 150 nových vozňov za 14 miliónov eur. Namiesto sľubovaných 400 pracovných miest tak v Poltári našlo prácu zatiaľ iba okolo 60 ľudí. Ich počet má však časom narastať, železničná produkcia postupne expanduje do ďalších výrobných hál. Firma by totiž rada využila aspoň podporu pri zamestnávaní nových ľudí v regióne s vysokou nezamestnanosťou.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.